Reprodukcia ľudí bez vajíčka a spermií otvorí Pandorinu skrinku

Vedci sa približujú k možnosti vytvoriť nového človeka z kože či krviniek, bez potreby pohlavného styku. Tento prístup ide ďaleko za oplodnenie in vitro, pri ktorom sa kombinuje vajíčko a spermie v laboratóriu, pretože nevyžaduje prirodzené vajíčka ani spermie. Nová metóda sa nazýva in vitro gametogenéza alebo IVG a sľubuje, že jedného dňa poskytne liek na mnohé typy neplodnosti, spomalí alebo dokonca vypne biologické hodiny a umožní nový druh selekcie embryí. Na trojdňovom stretnutí vedcov z národných akadémií vied výskumníci horlivo diskutovali o svojej práci. Technológia výroby detí z buniek iných ako vajíčka a spermie je stále vzdialená desať alebo viac rokov.

Teraz je však vhodný čas, aby verejnosť zvážila dôsledky IVG. Japonský výskumník Katsuhiko Hayashi v marci ukázal, že možno premeniť kožné bunky dospelých myších samcov na zdravé vajíčka. Iba malá časť ním vyrobených myších vajíčok bola životaschopná, ale myši úspešne vypestované z týchto vajíčok boli zdravé a mohli mať vlastné mláďatá. Hayashi predpokladá, že tento prístup sa nakoniec použije na liečbu neplodnosti u ľudí, ktorí majú pohlavné chromozómy navyše, napríklad XXY alebo XYY oproti typickým XX u žien a XY u mužov.

Mohlo by to tiež umožniť párom s rovnakým pohlavím mať dieťa, ktoré je biologicky príbuzné s oboma rodičmi. Hayashi vyvinul aj metódu výroby životaschopných spermií z buniek dospelých myších samcov. U zvierat by sa IVG mohla použiť na zachovanie druhov, ktorým hrozí vyhynutie. Otvorenou otázkou však zostáva, či by sa IVG niekedy mohla považovať za bezpečnú u ľudí a koľko embryí by sa muselo obetovať. A hoci veda môže byť poháňaná zvedavosťou, každý súhlasí s tým, že IVG sa použije na zarábanie peňazí od ľudí, ktorí zúfalo chcú mať deti alebo sú len ochotní zaplatiť za potomstvo podľa vlastného výberu.

Už niekoľko startupov podporovaných súkromným rizikovým kapitálom sa snaží komercializovať tvorbu laboratórne vyrobených vajíčok a spermií, aj keď najprv len u hospodárskych zvierat. Jedna z etických otázok, ktoré IVG nastoľuje, znie, kto má z takéhoto druhu práce prospech. Dieťa, ktoré by bolo takto vytvorené, je vlastne vyjadrením túžob iných ľudí. Niekoľko ľudí na konferencii načrtlo obraz 90-ročných ľudí, ktorí majú takto potomkov, alebo detí, ktoré majú deti, či dávno mŕtvych ľudí.

Vedci aj etici sa zhodujú v tom, že je v poriadku manipulovať s génmi v záujme vyliečenia chorého dieťaťa. Tieto genetické zmeny sa neprenesú na ďalšie generácie. IVG však nezasahuje do genetiky, len využíva programy, ktoré sú už v bunke zavedené, aby jej dodali inú funkciu, napríklad premenili kožnú bunku na spermiu. Keď sa to však bude dať robiť neobmedzeným spôsobom, ľudia si budú môcť vybrať z desiatok, stoviek alebo tisícok embryí v porovnaní s in vitro fertlizáciou (IVF), pri ktorej sa vytvorí len niekoľko embryí.

Zdroj: eu.usatoday.com.