Rozhrania typu mozog-počítač nás môžu dostať do skutočného Matrixu

Vedci už dlho uvažujú o tom, či nežijeme v simulácii. To však nič nemení na našej skúsenosti. Ak aj sme v Matrixe, je to veľmi presvedčivá simulácia. To nás privádza k zrejmej otázke: Je vôbec možné, aby ľudia „žili“ vnútri počítačovej simulácie? Jeden zo spôsobov, ako túto otázku zodpovedať, by bolo vytvoriť si vlastnú simuláciu. Keby sa nám podarilo úspešne oklamať ľudský mozog, aby si myslel, že realita vytvorená počítačom je základnou realitou, fungovalo by to ako dôkaz konceptu, že všetci môžeme žiť v simulácii vyššej úrovne.

To je však ľahšie povedať ako urobiť. Aby sme mohli presvedčivo vydávať falošné prostredie za skutočné, museli by sme sa napojiť priamo na mozog a hovoriť jeho jazykom. Nezávislý výskumník Oleksandir Kostikov, neurológ a lekár, verí, že to bude v budúcnosti možné. V článku uverejnenom v TechTalks vysvetľuje, ako by nám rozhrania mozog-počítač mohli umožniť napojiť sa priamo na virtuálne svety. Podľa neho sa nový typ umelej inteligencie stane bioelektronickým hybridom, v ktorom budú živý ľudský mozog a stroj spolupracovať v duálnom komplementárnom systéme.

Obe zložky sa budú navzájom dopĺňať a posilňovať, čím vznikne niečo úplne nové, s čím sa príroda ani konštruktéri čisto elektronických systémov ešte nestretli. Pôjde o nový typ umelej inteligencie osobitného typu, vybudovaný okolo rozhrania mozog-počítač, ktoré priamo spája neuróny ľudského mozgu s počítačom. Takáto schéma umožní kontrolované excitovanie a monitorovanie reakcie jedného neurónu. Šírka pásma rozhrania bude dostatočná na to, aby sa priamo do ľudského mozgu preniesla umelá realita, ktorá je úplne nerozoznateľná od fyziologickej.

Umelú realitu budete môcť nielen vidieť, počuť a cítiť, ale aj aktívne sa v nej pohybovať rovnako ako v skutočnom fyzickom svete. Teda namiesto toho, aby sa Kostikov snažil zmapovať mozog, navrhuje rozhranie schopné prenosu poznania v pomere jedna k jednej. Vyzerá to, že vedec navrhuje paradigmu, v ktorej by sme použili digitálny signál na ovládnutie toku vedomia mozgu.

V jednej sekunde by ste žili svoj normálny život a v ďalšej by ste boli úplne ponorení do umelého sveta, ktorý by bol rovnako presvedčivý ako realita. Či je to skutočne možné, to sa ešte len ukáže, pretože väčšina vyšších funkcií mozgu zatiaľ zostáva pre vedcov záhadou. Existuje však niekoľko zaujímavých etických otázok, ktoré by bolo treba vopred prediskutovať.

Je morálne prijateľné nechať ľudí tráviť čas v úplne pohlcujúcom svete, ktorý si sami vytvorili? Čo sa stane s naším mozgom, ak budeme v podstate dlhší čas žiť vo fantazijnom svete? Mali by sme ľuďom dovoliť, aby sa dostali do stavu lekársky pozastavenej animácie, aby mohli „na plný úväzok“ žiť v realite šitej na mieru? Na jednej strane je zrejmé, že ľudia budú chcieť zažiť alternatívnu realitu, ak to technológia umožní. No na druhej strane, čo sa stane s ľudstvom, ak sa všetci spoločne rozhodneme, že naša fantazijná realita je lepšia ako skutočná?

Zdroj: thenextweb.com.