Takmer polovica Slovákov má nízku mediálnu gramotnosť

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu INŠTITÚTU PRE VEREJNÉ OTÁZKY (IVO) s podporou NADÁCIE ESET, takmer polovica dospelej populácie (46 %) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Ďalších 48 % obyvateľstva možno považovať za stredne mediálne gramotných. Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u 6 % populácie.

      Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 038 respondentov starších ako 18 rokov, mediálna gramotnosť na Slovensku je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondenti vedia napr. identifikovať manipulatívny titulok (70 %), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 %) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 %), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 % z nich. Väčšina (46 %) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“ – teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie, a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 % respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy, čo v kombinácii s 46 percentami tých, ktorí tak robia len občas, vytvára široký priestor pre pôsobenie dezinformačných kampaní. Najbežnejším mechanizmom takejto verifikácie je pritom vzájomné porovnávanie príspevkov/článkov na tú istú tému (51 %) alebo spoliehanie sa na sociálne overovanie – cez priateľov či rodinu (33 %).

      Len marginálna časť populácie disponuje tzv. investigatívnym balíkom, ako je napr. aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 %), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23% – 27%), využívanie umelej inteligencie (18 %), špecializovaných nástrojov ako Google Images, InVID (11 %) alebo fact-checkingových služieb (6 %).

 „Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory – situácie kedy človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky“, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.

      Výsledky sociálno-demografickej analýzy navyše odhalili, že slovenská spoločnosť je v  mediálnej gramotnosti silne diferencovaná. Kým napríklad vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tvoriví pracovníci, manažéri a študenti vykazujú nadpriemerne vysokú a strednú gramotnosť, ľudia s nízkym vzdelaním, manuálne pracujúci, dôchodcovia a nezamestnaní, disponujú nadpriemerne nízkou gramotnosťou – s podielom 53 % – 68 %.

      Z generačného pohľadu úroveň mediálnej gramotnosti klesá s narastajúcim vekom. Zatiaľ čo v mediálnych kompetenciách je dominantnou najmä skupina 25 – 34-ročných, seniori 65+ sú na opačnom póle. Až 56 % v tejto skupine vykazuje nízku gramotnosť.

„Prieskumné dáta ponúkajú zaujímavý pohľad pri porovnaní mladšej generácie s vysokou úrovňou mediálnej gramotnosti so staršou, pri ktorej je, naopak, úroveň nízka. Obe generácie spája rovnaké slabé miesto - vo vysokej miere overujú informácie cez priateľov a rodinu (41 % u najmladších, 44 % u seniorov). Mladí ľudia však majú sociálne overovanie ako jednu z viacerých vrstiev, kým seniori sa naň musia často spoliehať ako na jedinú aktívnu stratégiu, a preto sú napriek dobrému úmyslu výrazne zraniteľnejší,“ dopĺňa Peter Ohrajter, riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu ESET Slovensko.

      V sociálno-ekonomickom pohľade zasa úroveň mediálnych kompetencií kontinuálne rastie s príjmom domácnosti. Kým respondenti z najchudobnejších domácnosti (s príjmom do 1 000 €/mes.) sú signifikantne najmenej gramotní (až 65 % z nich), s vyšším príjmom ich mediálne kompetencie stúpajú.

      Výsledky výskumu potvrdzujú, že úroveň mediálnej gramotnosti na Slovensku je alarmujúco nízka a jej rozloženie kopíruje najvýznamnejšie sociodemografické a socioekonomické línie štiepenia v spoločnosti. Najmä kognitívne zraniteľná časť obyvateľstva ako seniori, sociálne izolovaní jednotlivci, ľudia s nízkym príjmom a nízkym vzdelaním, zostáva úplne bezbranná voči dezinformáciám a manipulatívnym technikám. Je preto nevyhnutné implementovať komplexné systémové opatrenia namiesto neadresných plošných kampaní a dizajnovať edukačné aktivity šité na mieru konkrétnym sociálnym skupinám.

Metodologické údaje prieskumu

Pre účely merania mediálnej gramotnosti bežnej populácie bol vytvorený bodovací systém odpovedí na otázky mediálnych návykov, praktických zručnosti a situačného rozhodovania na základe krátkych testov. Dosiahnutý počet bodov od 0 po 30 následne určuje, či je úroveň mediálnych kompetencií jednotlivca nízka, stredná alebo vysoká.

• Dátum zberu údajov: apríl 2026
• Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
• Veľkosť vzorky: 1 038 respondentov starších ako 18 rokov
• Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR
• Metodika zberu dát: CAWI (on line panel) a CAPI (osobné dopytovanie)

O Inštitúte pre verejné otázky

Inštitút pre verejné otázky (IVO) je nezávislým centrom pre analýzy otázok verejnej politiky a transformačných procesov spoločnosti. Generuje myšlienky schopné ovplyvniť proces prípravy a implementácie dôležitých spoločenských rozhodnutí. Zverejňovaním svojich výskumných zistení IVO participuje na rozprave o dôležitých otázkach verejného záujmu. Poskytuje kritickú odbornú reflexiu a oponentúru riešení, ponúkaných rozmanitými spoločenskými aktérmi.

O Nadácii ESET

Nadácia ESET dlhodobo prispieva k rozvoju Slovenska podporou vedy, výskumu, technológií, vzdelávania a občianskej spoločnosti. Pomáha komunitám a organizáciám lepšie reagovať na výzvy dnešnej doby a rozvíjať ich potenciál – v súlade s hodnotami otvorenej, vzdelanej a odolnej spoločnosti.

Zameriava sa najmä na popularizáciu a rozvoj vedy a technológií, pričom jej vlajkovou iniciatívou je vlastný projekt ESET Science Award, ktorý zviditeľňuje výnimočnú vedu a osobnosti výskumnej scény na Slovensku. Nadácia zároveň systematicky podporuje vzdelávanie, najmä v oblastiach STEM, digitálnych zručností, informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti.

Podporuje tiež iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti a kvalitnejšiemu verejnému životu založenému na dôvere, faktoch, transparentnosti a demokratických hodnotách.

Od svojho vzniku v roku 2011 nadácia vytvára dlhodobé partnerstvá s organizáciami, ktorých aktivity majú merateľný spoločenský dopad. Podpora má rôzne formy – od financovania projektov až po expertnú spoluprácu a sieťovanie.