Úroky z dlhu sa za tri roky viac ako zdvojnásobili. Rozpočet 2027 pridáva ďalšie výdavky

Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2027 nezavádza nové dane, no počíta s ďalším rastom výdavkov. Deficit má dosiahnuť 4,94 % HDP a hrubý dlh sa na konci rozpočtového horizontu podľa neho zvýši na 69,6 % HDP. Problémom pritom nie je len objem výdavkov, ale najmä ich štruktúra. Peniaze smerujú prevažne do sociálnych transferov a bežnej spotreby štátu, nie do investícií. Slovensko tak vstupuje do neistého obdobia bez rezervy na prípadné ďalšie externé šoky.

Konsolidácia zostáva na papieri

Strednodobý fiškálny plán[1] počítal so znížením deficitu na 3 % HDP v roku 2027. Návrh rozpočtu však smeruje k schodku 4,94 % HDP. Výdavky tak naďalej rastú rýchlejšie ako príjmy. Už rok 2026 sa má podľa očakávanej skutočnosti skončiť o 377 mil. eur horšie, ako sa plánovalo, a na budúci rok sa ráta s ešte vyšším schodkom.

Rozpočet na rok 2027 tak nepredstavuje skutočnú snahu o ozdravenie verejných financií. Je to bezpečný rozpočet bez nepopulárnych opatrení pred voľbami. Nové dane nezavádza, pričom výdavky ďalej rastú.

Nemíňame len veľa, ale najmä na nesprávne veci

Najväčším problémom je štrukturálny deficit. Je to časť schodku, ktorá nezávisí od hospodárskeho cyklu a nezmizne ani v časoch rastu. Štrukturálny deficit sa naďalej prehlbuje. Schodok v roku 2027 rastie, hoci Slovensko nečelí hospodárskej kríze, ktorá by vyššie výdavky ospravedlňovala. Nejde teda o dočasný výkyv, ale o trvalú nerovnováhu medzi výdavkami a príjmami štátu. Z každého nového eura výdavkov v roku 2027 ide podstatne väčšia časť na bežnú spotrebu štátu a sociálne transfery než na tvorbu nového majetku.

Celkové výdavky rastú o viac ako 1,2 mld. eur, kým príjmy len o 73 mil. eur. Daňové a odvodové príjmy síce rastú o vyše 1,8 mld. eur, tento nárast však takmer úplne pohltí výpadok eurofondov po skončení Plánu obnovy. Štát pritom bežné výdavky neprispôsobuje, ale zvyšuje ich o 3,5 mld. eur. Rozdiel pokrýva vyšším deficitom, ktorý medziročne narastie o 1,15 mld. eur.

Výdavky Sociálnej poisťovne majú v roku 2027 dosiahnuť 15,5 mld. eur. To je o 400 mil. eur (2,64 %) viac ako v schválenom rozpočte na rok 2026. Najväčšiu položku tvoria dôchodkové dávky v objeme 13,7 mld. eur. Okrem valorizácie a prirodzeného rastu zahŕňajú aj plnohodnotný 13. dôchodok.

Pri viacerých kapitolách vyzerá rozpočet lepšie len v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2026. Keď ho porovnáme s tým, ako podľa ministerstva financií rok 2026 v skutočnosti dopadne, vidíme menej peňazí na dopravu a bývanie a viac na transfery.

Investičné zaostávanie za susedmi

Za posledných päť rokov boli priemerné verejné investície na Slovensku podľa návrhu rozpočtu o 1,2 percentuálneho bodu nižšie ako v krajinách V3. Investície do infraštruktúry, vzdelávania či podpory podnikania zvyšujú budúci výkon ekonomiky, a tým aj budúce daňové príjmy. Bežné výdavky a transfery takýto efekt nemajú. Zvyšujú spotrebu dnes, no dlh ostáva aj na zajtra.

Dlhová brzda bez reakcie

V porovnaní s viacerými krajinami eurozóny nie je slovenský dlh extrémne vysoký. Jeho trend je však nepriaznivý, na konci rozpočtového horizontu má dosiahnuť 69,6 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že Slovensko je už šiesty rok v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Ústavný zákon ukladá vláde predložiť návrh opatrení na zníženie dlhu. Vláda ho nepredložila v rokoch 2025 ani 2026 a nie je ani súčasťou aktuálneho návrhu rozpočtu.

Náklady na správu štátneho dlhu sú na rok 2027 plánované v sume 2,44 mld. eur. V roku 2024 boli o viac ako polovicu nižšie a dosahovali 1,19 mld. eur.

Súčasný sociálny štandard nemusí byť udržateľný, význam osobných investícií môže rásť

Rastúci dlh a pretrvávajúci štrukturálny deficit znamenajú, že ozdravenie verejných financií sa len odkladá. Čím neskôr príde, tým bude pravdepodobne bolestivejšie. Môže prísť v podobe vyšších daní, škrtov alebo vyšších nákladov na obsluhu dlhu, ktoré vytláčajú iné výdavky. V náročnom makroekonomickom prostredí navyše chýba priestor reagovať na ďalšie externé šoky, ako bola pandémia či energetická kríza.

Iné krajiny sú zadlžené viac, väčšie ekonomiky si však môžu dovoliť o niečo vyšší dlh ako menšie otvorené ekonomiky, akou je Slovensko. Problémom preto nie je len dnešná výška dlhu, ale aj smer, ktorým sa vyvíja. Dlh rastie aj napriek niekoľkým konsolidačným vlnám, ktoré zvýšili daňovo-odvodové zaťaženie a znížili atraktivitu krajiny pre zahraničných investorov. Práve kombinácia všetkých týchto faktorov s návrhom vládneho rozpočtu by mala byť varovaním pred zlým stavom verejných financií.

Domácnosti by mali počítať s tým, že súčasná úroveň verejných služieb a transferov nie je dlhodobo ufinancovateľná. O to dôležitejšie je budovať si vlastnú finančnú rezervu a dlhodobo si sporiť na dôchodok a nespoliehať sa len na štát.

Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu