Kto má najväčšie zásoby pitnej vody?

Analýza dát Svetovej banky o celkových obnoviteľných vnútorných zdrojoch sladkej vody odhaľuje asymetrickú globálnu dostupnosť tohto zdroja.

Najzaujímavejšie zistenia a kľúčové korelácie:

• Oligopol vodných zdrojov: Iba päť štátov (Brazília, Rusko, Kanada, USA a Čína) spoločne ovláda viac ako 43 % celosvetových vnútorných zásob sladkej vody z celkového ročného objemu približne 42 807 miliárd m³. Absolútnym lídrom je Brazília s objemom 5 661 miliárd m³ (13,2 % globálneho podielu), čo je primárne dôsledkom zrážkovej činnosti a riečnej kapacity povodia Amazonky.
• Lokálny kontext v strednej Európe: Pre porovnanie mierky s globálnymi gigantmi vykazuje Slovensko vnútorné zdroje na úrovni 12,6 miliardy m³. Tento objem ho síce radí medzi krajiny s nižšou absolútnou kapacitou, no vzhľadom na hustotu osídlenia predstavuje na európske pomery relatívne bezpečný priemer. Česko vykazuje 13,15 miliardy m³. Po zohľadnení počtu obyvateľov však Slovensko dosahuje približne 2 320 m³ na osobu, Česko iba 1 232 m³. Slovenská hodnota je teda takmer o 90 % vyššia.

• Deficit v aridných zónach: Krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky vykazujú kritické minimum. Zatiaľ čo štáty s podobnou rozlohou v iných pásmach disponujú stovkami miliárd kubíkov, krajiny ako Saudská Arábia (2,4 mld. m³) či Egypt (1,0 mld. m³) trpia takmer absenciou vnútorných vôd.
• Divergencia medzi objemom a reálnou dostupnosťou (Per Capita): Vysoký absolútny objem vody automaticky nekoreluje s vodnou bezpečnosťou obyvateľstva. India (1 446 mld. m³) a Čína (2 813 mld. m³) patria do prvej desiatky na pitnú vodu najbohatších štátov, no v dôsledku vysokej populácie klesá ich podiel na obyvateľa na kritické úrovne (v Indii je to blízko hranice 1 000 m³/obyvateľa, čo indikuje vodný stres). V príkrom kontraste s tým Kanada, ktorá má podobný celkový objem ako Čína, no zlomok jej populácie, ponúka viac ako 74 000 m³ na obyvateľa.
• Medzi štáty s minimálnymi vnútornými zdrojmi patria Kuvajt s nulovou vykázanou hodnotou, Bahrajn, Katar, Spojené arabské emiráty či Singapur. Neznamená to, že nemajú zabezpečené dodávky vody – ukazovateľ nezahŕňa odsoľovanie ani vodu pritekajúcu zo zahraničia.

Dôležité je, že nejde o každoročné meranie aktuálneho množstva vody. AQUASTAT používa dlhodobé priemery riečnych tokov a dopĺňania podzemných vôd, preto sa hodnoty medzi rokmi často nemenia. Rebríček tak neodhaľuje aktuálne suchá ani dôsledky klimatickej zmeny a sám osebe nemeria kvalitu vody, infraštruktúru, spotrebu či riziko nedostatku.