S_1124_TABS10 Advertisement S_1124_TABS10 Advertisement S_1124_TABS10 Advertisement

Vedci sa domnievajú, že ľudia by už onedlho mohli žiť večne

4

Vedci skúmajú myšlienku nesmrteľnosti prostredníctvom koncepcie známej ako Longevity Escape Velocity (LEV). LEV si požičal názov z fyziky, kde „úniková rýchlosť“ znamená rýchlosť potrebnú na vymanenie sa z gravitačnej sily. Pri aplikovaní na starnutie to predstavuje scenár, v ktorom biomedicínsky pokrok predstihne proces starnutia, čo môže spôsobiť, že bude možné vyhnúť sa smrti zo staroby.

Ústredným bodom tohto úsilia je Dublinská deklarácia o dlhovekosti, ktorá vyzýva výskumníkov, aby sa zamerali na zvrátenie biologického starnutia ako hlavnej príčiny mnohých chorôb. Zatiaľ čo niektorí odborníci, ako napríklad genetik George Church a futurista Ray Kurzweil, sú optimistickí, pokiaľ ide o dosiahnutie LEV v blízkej budúcnosti, iní, ako napríklad gerológ (vedec zameraný na biológiu starnutia) Thomas Perls, sú skeptickí a zameriavajú sa skôr na predlžovanie obdobia zdravia než na dosiahnutie nesmrteľnosti.

V súvislosti s predlžovaním života na neurčito a možnými neúmyselnými dôsledkami zmeny procesu starnutia vznikajú etické obavy. Perls varuje, že zmena základných mechanizmov starnutia by mohla mať neúmyselné dôsledky, ktoré by potenciálne mohli spôsobiť, že jednotlivci budú náchylnejší na iné choroby.

S_1124 T Flexcam Advertisement

Filozof Nick Bostrom, riaditeľ Inštitútu budúcnosti ľudstva na Oxfordskej univerzite, považuje predlžovanie zdravého života za morálny imperatív. Navrhuje, že umelá inteligencia by mohla urýchliť výskum zameraný proti starnutiu a spojiť technológiu s biológiou. Napriek obavám a rozdielnym názorom výskum starnutia pokračuje. Nadácia Longevity Escape Velocity Foundation urobila štúdie o omladzovaní myší.

Projekt bol podporený darmi vo výške 3 miliónov dolárov. Štúdia skúma intervencie, ako je liečba kmeňovými bunkami, génové terapie predlžujúce teloméry a rapamycín, s cieľom predĺžiť zdravý život u cicavcov. Spoločenské a ekonomické dôsledky radikálne predĺženého života sú obrovské a vyvolávajú otázky o distribúcii zdrojov, populačnej dynamike a zmysle samotného života. Kritickou otázkou zostáva nielen to, či môžeme dosiahnuť nesmrteľnosť, ale či by sme mali.

Zdroj: thebrighterside.news.

Zdroj Foto: depositphotos.com.

Redakcia

Všetky autorove články

4 komentáre

Genvecnezitko reakcia na: Vedci sa domnievajú, že ľudia by už onedlho mohli žiť večne

27.11.2024 09:11
Normalka. Ked to dokazu morske oné,ako som cital,vraj. Len telo nený problem,za chvilu ho aj nove nechaju vyrast v labaku,a mozog,ci duša? Ved skopirovat do prechodneho uloziska a natrepať do novej mozgovej gebuziny,naliat ju do mozgovne a zavrieť. Jasne,ze to uz nebude celkom ono,lebo nestaci 64,ci128 bitovy software,vzdy to este nebude,vlastne nikdy to nedosiahne original. Ale ziadny zombik zasa.
Reagovať

Perfiš reakcia na: Vedci sa domnievajú, že ľudia by už onedlho mohli žiť večne

26.11.2024 10:11
V dnešnej dobe maá väčšina dôchodcov dojem, že žijú večne. Dôvodom je kvalita zdravotníctva, zničený organizmus kvôli dĺžke produkčného veku, a aj kvôli výške výsluhového dôchodku. Ten slúži na potraviny, lieky a bývanie. dostatok financií je len na dve z troch cieľových oblastí.
Reagovať

Uz to tu bolo,.. reakcia na: Vedci sa domnievajú, že ľudia by už onedlho mohli žiť večne

25.11.2024 11:11
...Uz to tu bolo za Atlantanov,...zalezi len ci dlhovekost sa vyuzije na pokrok, ziskanie vedomosti z hmotneho ale najme duchovneho sveta, alebo len na vzajomny boj, vykoristovanie inych,...
Reagovať

Nesmrteľnosť... reakcia na: Vedci sa domnievajú, že ľudia by už onedlho mohli žiť večne

25.11.2024 09:11
...neexistuje a to doslova.
Všetko má svoj počiatok aj zánik, či ide o bunky, živočíšne druhy vrátane ľudí alebo samotný vesmír.
Pokiaľ vedci prispôsobia ľudský organizmus tak aby nepodliehal starnutiu tak už to nebude ľudský organizmus.
Easy...
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať