Vedci voperovali ľudské mozgové bunky do laboratórnych myší a pozorovali, čo sa bude diať

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Tím zo Stanfordovej univerzity voperoval laboratórne vytvorené ľudské mozgové organoidy priamo do mozgu geneticky upravených myší.

• Ľudské tkanivo vyplnilo viac ako 90 % prázdneho priestoru v mozgoch hlodavcov.

• V modeloch sa sformovali von Economove neuróny, ktoré sa za bežných okolností vyskytujú u veľkých cicavcov.

Pestovanie zmenšených verzií ľudského mozgu v laboratórnych podmienkach zaznamenalo za posledné desaťročie merateľný vedecký pokrok. Tím neurovedcov zo Stanfordovej univerzity publikoval v časopise Nature štúdiu o novom spôsobe integrácie týchto bunkových organoidov.

Výskumníci sa rozhodli pestovať ľudské mozgové bunky priamo v telách geneticky upravených myší, ktorým chýbala mozgová kôra a hipokampus. Tento postup vyriešil fyziologický problém z minulosti, kedy hlodavčie bunky rýchlo vytlačili tie ľudské a zamedzili ich ďalšiemu rastu.

Výsledky experimentu ukázali vysokú mieru integrácie, keďže ľudské tkanivo vyplnilo v 25 z 29 pokusov viac ako 90 % prázdneho priestoru. Tieto chimérické zvieratá umožnili vznik špecializovaných bunkových štruktúr, ktoré sa v bežných laboratórnych miskách nedokážu sformovať.

Vedci pozorovali rast von Economových neurónov, ktoré sú zvyčajne charakteristické pre veľké cicavce s pokročilým sociálnym poznávaním. Súčasne zaznamenali aj pyramidálne projekčné neuróny, ktoré sa funkčne prepojili priamo s miechou pokusných zvierat. Nový fyziologický model poskytuje platformu na skúmanie neurologických ochorení priamo v fungujúcom živom systéme.

Schopnosť buniek prepojiť sa s organizmom myši prináša dáta potrebné na pochopenie detskej mozgovej obrny, autizmu či demencie. Experiment však na odbornej úrovni vyvoláva etické otázky o konečnom morálnom statuse takto upravených zvierat. Výskumníci preto ukončili experimenty predtým, než by ľudské bunky mohli vytvoriť zložité štruktúry spojené s prejavmi vedomia.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Vytvorenie živých modelov s ľudskými neurónmi pomáha pri výskume neliečiteľných ochorení mozgu, no zároveň posúva hranice súčasnej lekárskej etiky.

Zdroj: statnews.com foto: ChatGPT