Všetci máme čo skrývať, len o tom nevieme. Zatiaľ...

Médiami sa prevalila aféra okolo projektu PRISM, v rámci ktorého majú bezpečnostné agentúry vlády USA prístup k obsahu e-mailov, histórii vyhľadávania, obsahu četovej komunikácie, k fotkám, videám a videokonferenciám na Facebooku a serveroch Googlu, Microsoftu, Applu a ďalších spoločností. Hoci predstavitelia týchto firiem striktne odmietajú priamy prístup na svoje servery, pravda je, že pre ne platí zákonná povinnosť vyhovieť podľa FISA (Foreign Intelligence Surveillance Act) legitímnym žiadostiam o poskytnutie tohto typu údajov. Technologické spoločnosti môžu poprieť znalosť spolupráce s národnými bezpečnostnými zložkami, pretože zamestnanci, ktorí majú za úlohu prácu s požiadavkami podľa FISA, ne.smú diskutovať o podrobnostiach s ostatnými ľuďmi vo firme.

No sledovanie telefonickej komunikácie medzi používateľmi v rámci USA je možné aj bez súdneho príkazu. Američanom sledovanie ich telefónov z prevažnej časti neprekáža – nedávny prieskum ukázal, že 56 % opýtaných to považuje za akceptovateľné, pretože preferujú boj s terorizmom na úkor svojho súkromia.

Už v minulosti existovali rôzne projekty, ktorých cieľom bolo sledovať digitálnu komunikáciu medzi používateľmi (Carnivore, Echelon alebo Total Information Awareness). Projekt PRISM, ktorý využíva NSA od roku 2007, by mal byť prevádzkovaný pod dohľadom špeciálneho súdu, ale či sa to tak naozaj deje vo všetkých prípadoch, do akej miery je tento súd nezávislý a do akej miery dokáže objektívne rozhodnúť, je otázne. Takisto je otázne či bezpečnostné agentúry potrebujú súhlas súdu aj na sledovanie cudzích štátnych príslušníkov, Obama v tejto súvislosti upokojoval svojich občanov slovami: „Nebojte sa, špionáž nie je zameraná na našich občanov, špehujeme len cudzincov.“

Američanov takéto vyhlásenie možno upokojí, ale nás cudzincov asi ťažko, a to aj vzhľadom na fakt, že bezpečnostné zložky spriatelených štátov vzájomne spolupracujú a vymieňajú si údaje o podozrivých osobách. Možno si poviete, že nie ste terorista a nemáte čo skrývať, ale tento prístup nie je úplne správny. Pravda je, že všetci máme čo skrývať, len si to zatiaľ až tak neuvedomujeme.

Žijeme v dobe, keď sa obrovské množstvo osobných informácií dostáva mimo našej bezprostrednej kontroly. Je známe, že čo sa už raz v elektronickej podobe dostane do digitálneho prostredia, nedá sa z neho na 100 % nikdy stiahnuť, aj keď si citlivé údaje napr. zo svojho profilu na FCB vymažete. Žijeme v dobe, keď sa len tvorí povedomie o tom, kde sa končí právo na súkromie a začína vyšší záujem štátu. A takisto žijeme v dobe, keď zažívame zneužívanie štátnych zložiek na nezákonné sledovanie osôb na privátne účely – pozri kauzu českej Gorily alias štátne sledovanie manželky českého expremiéra Petra Nečasa s privátnym záujmom jeho asistentky.

Aj keď si väčšina obyvateľstva myslí, že nie je dostatočne zaujímavá na to, aby pútala pozornosť bezpečnostných agentúr, možno je to pravda iba v tejto chvíli. Nikto z nás nevie, aký bude vývoj politickej situácie v danej krajine, aká strana sa dostane do vlády, akým spôsobom zmení príslušnú legislatívu, do akej miery bude chcieť kontrolovať svojich občanov, do akej miery ich bude trestať za nedodržiavanie zákonov. Myslíte si, že dodržiavate všetky zákony? Určite?

Ak máte smartfón, ktorý zaznamenáva polohu používateľa, nebude napr. žiadny problém zrušiť policajné hliadky s radarmi na kontrolu dodržiavania povolenej rýchlosti. Stačia im údaje od operátora alebo prevádzkovateľa lokalizačnej služby. Na konci mesiaca už len dostaneme výpis o tom, koľkokrát, kde a o koľko sme prekročili povolenú rýchlosť, spolu s celkovou sumou pokút.

Nie je problém predstaviť si X podobných scenárov. Každý z nás porušil aspoň jeden predpis či zákon, neraz bez toho, aby si to vôbec uvedomil.

Bezpečnostné zložky štátu majú prístup k technológiám, ktoré sú zneužiteľné, a príklady z praxe, žiaľ, ukazujú, že ľudia s mocou majú tendenciu ju zneužívať. Technológie im poskytnú obrovskú výhodu, moc a nástroj na ovládanie opozície, nepohodlných novinárov, nepríjemných aktivistov atď., jednoducho hocikoho, kto bude príliš vytŕčať z radu. To silne pripomína scenár dystopickej budúcnosti, kde žijeme pod kontrolou totalitnej vlády a všetci sme sledovaní. Ak budú mať štátne orgány prístup k citlivým dátam, veľmi jednoducho môžu hocikoho sledovať, vyšetrovať, stíhať a následne odsúdiť.

Zo strany nás občanov je to veľmi nerovný boj. Určite treba o týchto témach veľmi veľa hovoriť a snažiť sa už teraz nastaviť pravidlá tak, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu technológií. A takisto sa treba omnoho viac chrániť, k dispozícii je viacero riešení, ktorých úlohou je chrániť súkromie používateľov. Existuje napr. open source projekt Open Whisper Systems na šifrovanú komunikáciu a ukladanie údajov na smartfónoch. Rovnako je dôležité šifrovať akúkoľvek e-mailovú komunikáciu na webe (PGP alebo S/MIME) či hlasovú komunikáciu VoIP napr. cez protokol ZRTP. Pri surfovaní na internete sa odporúča používať anonymizačnú sieť, napr. Tor alebo I2P. Na četovanie je dobrý napríklad Jabber, vybavený protokolom na šifrovanú komunikáciu. Na ukladanie údajov do cloudu sa odporúča vyskúšať napr. Jottacloud, ktorý na rozdiel od Dropboxu a spol. nesídli v USA, ale Nórsku a prezentuje sa ako NSA-free.

Nechce sa vám už teraz riešiť otázku ochrany svojho súkromia? Zdá sa vám to trošku prehnane paranoidné? Dobre, vráťme sa k tejto téme o rok, o dva či o päť. Uvidíme, ktorým smerom sa bude situácia ďalej vyvíjať. Pozorne však sledujme médiá, napr. tie naše...