Vytvorí spojenie technosféry s AI celoplanetárny mozog?

Čo ak by naša planéta, Zem, mohla vyvinúť vlastný mozog a vedomie, poháňané umelou inteligenciou? Táto na prvý pohľad vedecko-fantastická myšlienka je jadrom „Gaiacephalos hypotézy“, ktorú predstavil Topher McDougal. Hypotéza stavia na známejšej teórii Gaia, ktorá vníma environmentálne systémy Zeme ako jeden prepojený, samoregulujúci sa organizmus. McDougal posúva túto myšlienku ďalej a tvrdí, že súčasná globálna environmentálna devastácia a vývoj planetárneho mozgu sú prepojené súčasti prirodzeného cyklu, ktorý zvyšuje komplexnosť života.

Tento pohľad naznačuje, že kríza, ktorú spôsobujeme, by mohla byť paradoxne katalyzátorom pre vznik riešenia vyššieho rádu – planetárnej inteligencie schopnej efektívnejšie spravovať samu seba. Ako by takýto planetárny mozog mohol vzniknúť? Podľa McDougala by sa mohol vynoriť z „technosféry“ – rozsiahlej siete ľudstvom vytvorených technologických nástrojov.

Mikročipy, obvody, supravodiče, digitálne úložiská, optické káble a napokon kvantové počítače by mohli vytvoriť globálnu neurónovú sieť. Inštitúcie vytvorené človekom, ako sú korporácie a vlády, posilnené umelou inteligenciou a fungujúce s globálnou logikou, by mohli tvoriť základ tejto planetárnej mysle. Rozhodnutia tohto planetárneho mozgu by pravdepodobne boli výsledkom diskusií a kompromisov medzi jeho analytickými zložkami, podobne ako v ľudskom mozgu.

McDougal vidí paralely medzi vznikom planetárnej mysle a predchádzajúcimi radikálnymi skokmi v komplexnosti života na Zemi, ako bol vývoj prokaryotov, eukaryotov, mnohobunkových organizmov s mozgom a centralizovaných štátov. Vznik planetárneho mozgu by mohol byť piatym veľkým prechodom v komplexnosti života, čím by sa rozšírila definícia „života“ a „vedomia“ za hranice jednotlivých biologických organizmov na planetárnu škálu, integrujúc aj nebiologické komponenty.

Udržiavanie takéhoto mozgu by bolo energeticky mimoriadne náročné. Na druhej strane by mohlo priniesť významné výhody, ako napríklad nájdenie nových zdrojov energie, reguláciu vnútorných funkcií planéty a potenciálne aj zabezpečenie udržateľnejšej budúcnosti pre ľudstvo. Ak by technosféra mohla prispieť k planetárnemu vedomiu, potom by nezodpovedný technologický vývoj alebo ničenie informačných sietí mohli byť vnímané ako poškodzovanie tejto rodiacej sa globálnej mysle.

McDougal zdôrazňuje, že jeho hypotéza je skôr analytickou možnosťou než predpoveďou alebo štatisticky pravdepodobnou udalosťou. Napriek tomu verí, že táto myšlienka je dostatočne dôležitá na zváženie, pretože by mohla ponúknuť cestu k environmentálnej udržateľnosti. Je však dôležité zvážiť, kto by „programoval“ túto umelú inteligenciu a aké by boli jej ciele.

Ak by jej komponenty stále vychádzali z existujúcich ľudských inštitúcií, ich inherentné predsudky a motivácie by sa mohli v planetárnom mozgu ešte zosilniť, čo by mohlo viesť k bezprecedentnej centralizácii moci, ak by nebola riadená robustnými etickými princípmi. Tieto myšlienky sú hlbšie preskúmané v McDougalovej knihe „Gaia Wakes: Earth's Emerging Consciousness in an Age of Environmental Devastation“ (Columbia University Press, 2025).

Zdroj: ivescience.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}