XTB komentár: Geopolitická kríza pokračuje, ceny na čerpačkách opäť porastú

Ceny pohonných hmôt na Slovensku v 11. týždni (9.3.-16.3.2026) rástli. Na cenách benzínu sme zaznamenali cenový rast o 2,9 %, teda o  0,043 €/l a cenovo rástol na úroveň 1,524 €/l. Ceny nafty oproti minulému týždňu rástli o 3,7 % teda o 0,055 €/l na úroveň 1,528 €/l.

Na budúci týždeň očakávame rast cien pohinných hmôt v rozmedzí 2-7 centov ako reakciu na vysokú geopolitickú neistotu a zvýšené ceny ropy.

Rast cien energií a narušenie dodávok ropy do regiónu sa začali prejavovať aj v strednej Európe. Slovenská vláda preto prijala mimoriadne opatrenia na stabilizáciu trhu s pohonnými hmotami.

Slovensko:
Od 19. marca 2026 vstúpilo do platnosti dočasné opatrenie na obdobie 30 dní, ktoré umožňuje čerpacím staniciam obmedziť predaj motorovej nafty. Zároveň vláda obmedzila export nafty zo Slovenska a umožnila čerpacím staniciam nastaviť vyššie ceny pre zahraničné vozidlá, najmä v pohraničných oblastiach.

Cieľom je zabrániť tzv. palivovému turizmu, keď vodiči zo susedných krajín prichádzajú tankovať lacnejšie palivo na Slovensko.  Ceny pre zahraničné ŠPZ sa majú orientačne približovať úrovni okolitých krajín (Česko, Rakúsko, Poľsko). Tieto opatrenia majú slúžiť najmä ako preventívny krok, aby sa predišlo výpadkom palív na čerpacích staniciach v prípade ďalšieho narušenia dodávok ropy do regiónu.

Svet:
V uplynulom týždni sa situácia na energetických trhoch výrazne vyhrotila v súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Blízkom východe. Najväčšiu pozornosť investorov a energetických trhov pritiahli najmä útoky na energetickú infraštruktúru v Iráne. Izrael v koordinácii s USA podnikol útok na plynové pole South Pars, ktoré je najväčším plynovým ložiskom na svete a kľúčovým zdrojom príjmov Iránu. Útok spôsobil výpadky produkcie v niektorých rafinériách a okamžite vyvolal rast cien energií na svetových trhoch.

Konflikt zároveň pokračuje aj v rovine cielených útokov na politické a bezpečnostné špičky Iránu. Počas posledných dní bol pri leteckých útokoch zabitý aj Ali Larijani, šéf iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, ktorý patril medzi najvýznamnejších bezpečnostných predstaviteľov krajiny.

Z pohľadu globálnej ekonomiky je zatiaľ najväčším rizikom práve energetický trh. Pokiaľ by konflikt zostal krátkodobý, dopady by mali byť skôr dočasné. Väčší problém by vznikol v prípade, ak by vysoké ceny energií pretrvávali dlhší čas a postupne sa premietli do cien tovarov a služieb, čím by mohli opäť zvýšiť inflačné tlaky v ekonomike a práve k tomuto scenáru, žiaľ, smerujeme.