Záhada transplantácií rozlúštená, staré srdce v mladom tele začne mladnúť

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Darcovské orgány s veľkým vekovým rozdielom dokážu úplne prispôsobiť svoj biologický vek telu nového príjemcu.

• Metylácia DNA potvrdila, že bunky staršieho srdca v mladom organizme skutočne fungujú a vyzerajú mladšie.

• Tento fascinujúci biologický jav by mohol úplne zmeniť pravidlá a zvýšiť vekové limity pre darcov orgánov.

Lekársky výskumník Jesse Poganik z Harvardu a jeho bostonský tím odhalili pri transplantáciách orgánov veľmi nečakaný biologický fenomén. Zistili, že darcovské srdcia transplantované naprieč veľkými vekovými rozdielmi nezostávajú rovnaké, ale menia sa podľa veku nového majiteľa. Orgán sa po čase začne fyzicky aj funkčne adaptovať na biologický vek tela samotného príjemcu. Tento proces najprv naznačili počiatočné experimenty na zvieratách, po ktorých laboratórium otestovalo aj reálne vzorky od ľudských pacientov.

Vedci vykonali komplexné testy metylácie DNA na bioptických vzorkách celkovo 11 ľudí po úspešnej transplantácii srdca. Výsledky týchto testov, ktoré primárne slúžia ako ukazovateľ starnutia buniek, šokovali celú lekársku komunitu. Ukázalo sa, že staršie srdcia vložené do mladších príjemcov začali časom fungovať a dokonca aj vyzerať biologicky mladšie. Platí to aj v opačnom garde, takže mladšie srdcia voperované starším pacientom rýchlo prešli zmenou na biologicky staršie orgány.

Vekové rozdiely medzi darcom a príjemcom pritom neboli vôbec zanedbateľné a dosahovali od 8 do 24 rokov v prípade starších sŕdc. Ešte extrémnejšie to bolo pri mladších orgánoch, kde vekové rozdiely skákali do úrovne 38 až 50 rokov. Analýzy bunkovej RNA jasne ukázali, že najväčšie génové posuny sa odohrávajú v oblastiach spojených s mitochondriami a energetickým metabolizmom. Práve mitochondrie tak s najväčšou pravdepodobnosťou fungujú ako komunikačný uzol, ktorý prepája transplantovaný štep so zvyškom pacienta.

Tieto objavy na bunkovej úrovni vedci následne porovnali a overili aj s elektronickými zdravotnými záznamami stoviek ďalších príjemcov. Funkčné a fyzické parametre, ako srdcový tep, hrúbka zadnej steny srdcovej komory či vytrvalosť pri cvičení, naozaj odrážali skôr vek príjemcu než pôvodného darcu. Tento fakt potvrdzuje predikcie, že orgány prispôsobujú svoj výkon aktuálnym požiadavkám a prostrediu nového tela. Odborníci označili túto štúdiu za mimoriadne dôležitú pre ďalší vývoj celej transplantačnej medicíny.

Nemocnice totiž z historických dôvodov stanovujú bezpečný vekový limit pre potenciálnych darcov sŕdc na hranicu 50 rokov. Dopyt po orgánoch však extrémne rastie a od roku 2013 do roku 2024 stúpol počet operácií o 81,5 %. Len v roku 2024 lekári na celom svete vykonali 4 636 takýchto chirurgických zákrokov. Tieto nové zistenia by tak mohli znížiť stigmu okolo starších darcovských sŕdc a pomôcť vyriešiť krízu s nedostatkom orgánov.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pochopenie adaptácie orgánov môže viesť k uvoľneniu prísnych vekových limitov pre darcov, vďaka čomu sa zachráni viac ľudí na čakacích listinách.

Zdroj: gizmodo.com foto: ChatGPT