AI udrží fosílne palivá v prevádzke aj po víťazstve solárnej energie

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Solárna energia čoskoro prekoná vo výrobe energie uhlie.

• Umelá inteligencia vyžaduje nepretržitý prísun elektrickej energie.

• Plynové a uhoľné elektrárne zostanú naďalej nevyhnutné.

Rozvoj umelej inteligencie a výstavba nových dátových centier zásadne menia predpokladaný vývoj globálnej energetiky. Hoci obnoviteľné zdroje zažívajú prudký rast, energetická náročnosť výpočtovej techniky spomaľuje útlm fosílnych palív. Podľa výročného energetického výhľadu analytikov svet síce zníži svoju celkovú závislosť od fosílnych zdrojov, no ich úplné vyradenie sa oddiali.

K zrýchlenému nasadzovaniu čistých technológií prispeli nedávne udalosti, ako pandémia, vojna na Ukrajine a konflikt v oblasti Hormuzského prielivu. Tieto situácie odhalili zraniteľnosť dnešného energetického systému a prinútili štáty hľadať bezpečnejšie alternatívy. Výsledkom je predpoklad, že náklady na solárne panely klesnú v nasledujúcom desaťročí o 30 percent.

V roku 2025 tvorilo uhlie 32 percent globálnej výroby elektriny, zatiaľ čo zemný plyn dosahoval takmer 22 percent. Solárna a veterná energia sa podieľali zhodne približne 9 percentami. Očakáva sa však, že do roku 2032 solárna energia s podielom 20,6 percenta vo výrobe energie predbehne uhlie.

Do roku 2050 by mala solárna energia tvoriť 31 percent a veterná energia necelých 25 percent elektrickej produkcie. Zároveň si uhlie udrží podiel viac ako 8 percent a zemný plyn 17 percent. Tento pretrvávajúci dopyt po uhľovodíkoch priamo súvisí so zariadeniami s veľkým odberom, ako napr. systémy umelej inteligencie.

V roku 2025 dosiahla globálna kapacita dátových centier 84 miliónov kW, čo zodpovedá takmer dvom percentám celosvetového dopytu po elektrine. Išlo o pätinový nárast v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Tieto zariadenia vyžadujú neustálu dodávku energie, ktorú solárne panely bez rozsiahlych batérií nedokážu samostatne pokryť.

Očakáva sa, že do roku 2035 sa inštalovaná kapacita batériových úložísk na úrovni siete takmer strojnásobí. Napriek tomu sa predpokladá, že plyn a uhlie zabezpečia do roku 2050 viac ako polovicu prírastkovej výroby energie pre dátové centrá. Technologické spoločnosti preto hľadajú alternatívy v podobe geotermálnej a jadrovej energie, čo dokazujú investície do pokročilých reaktorov a hlbinných systémov.

Vysoká spotreba dátových centier už teraz ohrozuje stabilitu prenosových sústav. Ministerstvo energetiky v Spojených štátoch muselo vydať núdzové nariadenie, ktoré prevádzkovateľovi siete umožnilo obmedziť odber týchto centier. Týmto krokom sa predišlo plošným výpadkom elektriny počas letných horúčav a zapojili sa záložné generátory.

Na riešení tohto problému už pracujú viaceré inovatívne spoločnosti, ktoré nedávno vstúpili na burzu. Ich cieľom je poskytnúť technologickým gigantom zmluvy na čistú energiu nezávislú od výkyvov počasia. Prechod na tieto stabilné zdroje bude kľúčový pre ďalší rozvoj umelej inteligencie bez nutnosti spaľovať uhlie.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Umelá inteligencia vyžaduje toľko energie, že predlžuje prevádzkovú životnosť elektrární na fosílne palivá.

Zdroj: techcrunch.com foto: ChatGPT