SAMSUNG_022024C Advertisement SAMSUNG_022024C Advertisement SAMSUNG_022024C Advertisement

Ako sa cítime pri vianočných nákupoch či na káve s priateľmi, ovplyvňuje aj akustika

Tlačové správy
0

V nákupných centrách trávime pred Vianocami často hodiny. Sme unavení a premýšľame prečo. Dôležitú úlohu hrá okrem iného aj akustika. Čudujete sa? Výskumom hluku v nákupných centrách, reštauráciách a ďalších priestoroch sa zaoberajú odborníci zo Stavebnej fakulty STU. Tí odporúčajú nakupovať radšej na vianočných trhoch pod otvorenou oblohou.

„Nákupné centrá nás akustikov zaujímajú, pretože ide o nové typy priestorov s veľkými zasklenými átriami. Nachádza sa v nich minimum materiálov, ktoré pohlcujú zvuk, ba práve naopak, sklo, ktoré tu dominuje je mimoriadne zvukovo odrazivým materiálom a pri navrhovaní priestorov, v ktorých sa ľudia majú cítiť z hľadiska akustiky komfortne, nie je sklo dobrým kamarátom,“ hovorí Magdaléna Kaššáková, doktorandka na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (SvF STU).

Tím vedcov z oblasti akustiky vedie na fakulte profesorka Monika Rychtáriková, ktorá získala minulý rok ocenenie Vedkyňa roka SR.

Akustické prostredie hrá dôležitú úlohu nielen pri vnímaní pohody z prostredia, ale i pri komunikácii. Žiaľ, investovanie do tzv. zvukovej pohody sa pri projektoch verejných priestorov často podceňuje. Služby odborníkov na akustiku sa u nás využívajú najmä pri priestoroch, kde hrá zvuk kľúčovú úlohu, ako sú koncertné či prednáškové sály. Architekt pritom môže vhodným materiálovým riešením interiéru zlepšiť napríklad zrozumiteľnosť reči v školských triedach, znížiť únavu žiakov, ale aj zmierniť poruchy čítania u detí či pomôcť učiteľom šetriť si hlasivky. Vhodné akustické podmienky v reštaurácii alebo v nákupnom centre môžu zase znížiť únavu návštevníkov a v konečnom dôsledku aj zvýšiť príjmy obchodníkov,“ hovorí M. Rychtáriková.

Veľkým problémom je, že ľudia z akustickej praxe aj mnohé dobré akustické riešenia navrhnú, no návrh sa nezrealizuje,“ hovorí absolvent STU Martin Jedovnický z firmy Akudesign.

V nákupných centrách je dominantným zvukom hudba, ľudská reč či zvuk z inštalácií. Navyše tu dominujú tvrdé odrazivé materiály – výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov - keramické, betónové a pod. Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je tu, aj kvôli hygienickým normám, málo.

Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. A nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty v aute, ale vystúpia z MHD a nakupujú v nich.

 „Pri hodnotení priestoru z pohľadu akustického komfortu je dôležité aj účel využitia, či ide o priestor na relax, alebo komunikáciu. V nákupných centrách hrá často hudba, ktorá tiež ovplyvňuje náš subjektívny vnem. Výskum preukázal, že ak je reprodukovaná hudba v obchodoch hlasná, návštevník nakupuje rýchlejšie a minie menej peňazí. Do príliš tichého priestoru však vôbec nemusí vojsť. Dôležitý je aj typ stropnej konštrukcie a jej výška, ktorá zásadne ovplyvňuje hluku pozadia v interiéri. Preto sa cítime lepšie vonku, napríklad na vianočných trhoch, kde považujeme otvorený priestor za absolútne pohltivý,“ hovorí Daniel Urbán z tímu SvF STU.

Osobitným miestom v nákupných centrách, ale nielen v nich, sú reštaurácie či kaviarne.  V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu.

Hluk rastie so zvyšujúcim sa počtom ľudí. A tí sa v reštauráciách koncentrujú na poludnie či večer. Ak k tomu hrá hlasná hudba, núti nás to zvyšovať hlas do maxima, to je asi 70-75 decibelov. Potom už radšej prestávame rozprávať. Ak ste sa teda chceli pri obede porozprávať so známymi, už sa to nepodarí. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácií dôležitá z pohľadu súkromia reči, aby susedný stôl nepočul váš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov ako pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.,“ vysvetľuje doktorand Lukáš Zelem.

V rámci výskumu spolupracuje s Technickou univerzitou vo Viedni a Katolíckou univerzitou v belgickom Leuven, kde vykonáva merania. Meria hluk v bratislavských reštauráciách a v laboratóriu potom tieto zvuky cez otvorené slúchadlá počúvajú ľudia. Zvuk v slúchadlách sa zvyšuje a znižuje, pričom mikrofóny snímajú, ako na to testované osoby reagujú svojim hlasom.

Meria sa aj súkromie ich reči od vedľajšieho stola. Cieľom je určiť, ako by mala vyzerať príjemná reštaurácia a vytvoriť bezplatné simulačné programy pre architektov, ktoré by im pomohli pri projektovaní takého priestoru.

Podobný cieľ má aj M. Kaššáková. Meria zvuk v konkrétnom priestore alebo simuluje vo virtuálnom 3D priestore a pomocou posluchových testov a dotazníkov zisťuje pocity návštevníkov s cieľom stanoviť objektívne parametre, ktoré by pri projektovaní nákupných centier pomohli architektom a umožnili im ľahšie určiť aké materiály a stavebné prvky použiť, aby sa ľudia cítili príjemnejšie.

Je mimoriadne dôležité aby normy architektov neobmedzovali v tvorivosti ale naopak, aby im pomohli vymyslieť kvalitné riešenia. Preto je našim hlavným cieľom architektov akustiku naučiť tak, aby ich návrh bol intuitívne správny,“ hovorí docent Vojtech Chmelík z fakulty.

Tím sa podieľa aj na medzinárodných projektoch. V projekte COST – Novel Structural Skins (inovatívne pnuté fasády) merajú akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré v zahraničí nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, oproti sklu sú ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore.

V Horizont 2020 sú partnermi v projekte MC RISE papabuild“., kde skúmajú, ako rôzne izolačné materiály ovplyvňujú akustické parametre priestoru a vyvíjajú bezkontaktnú metódu merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.

V rámci subjektívneho vnímania akustickej pohody vytvárame tiež dotazníky a  zisťujeme, ktoré faktory súvisiace s akustickým komfortom majú vplyv na výber nehnuteľnosti na bývanie. Do tohto zisťovania sa môže zapojiť aj verejnosť, dotazníky sú dostupné na internete http://papabuild.eu/questionnaire/. Sledujú sa tiež ekonomické aspekty, nakoľko sú ľudia ochotní doplatiť si za návrh a realizáciu stavebných konštrukcií a prvkov za účelom akustickej pohody. Podľa predbežných výsledkov ľudia tomu zatiaľ neprikladajú dôležitosť, hovorí Andrea Vargová z tímu.

Zobrazit Galériu

Slovenská technická univerzita

Všetky autorove články
akustika STU vyskum

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať