SAMSUNG_092021 Advertisement SAMSUNG_092021 Advertisement SAMSUNG_092021 Advertisement

Ako vybrať reprosústavy pre náročnejšieho poslucháča

0

Prvoradé kritériá pri výbere nielen reprosústav, ale celej audiozostavy sú účel a možnosti. Ak bývate v bytovke a máte susedov s malými deťmi, možnosti audiozostavy s vysokým výkonom si pravdepodobne nikdy nebudete môcť naplno vychutnať.

Veľa ľudí sa orientuje podľa ceny. Medzi ­audiofilmi koluje nepísané pravidlo, že cena reprosústav by sa približne mala rovnať súčtu cien ostatných komponentov zainteresovaných do prehrávania. Inak povedané, ak vaša domáca audiozostava obsahuje gramofón, CD prehrávač, sieťový prehrávač a integrovaný zosilňovač, podľa tohto pravidla by cena reprosústav mala približne zodpovedať alebo byť vyššia ako cena zosilňovača a jedného zo spomínaných zariadení, z ktorých sa prehráva hudba. Na ilustráciu, moju audiozostavu tvorí gramofón (450 eur), sieťový prehrávač (450 eur), zosilňovač (370 eur) a reproduktorové sústavy (990 eur), takže súčet ceny kombinácií gramofón + zosilňovač alebo streamer + zosilňovač približne zodpovedá cene reprosústav.

Na stereofónnu reprodukciu sa používajú buď dve reprosústavy, ktoré pokrývajú celé frekvenčné spektrum, alebo zostava dvoch menších sústav na reprodukciu výšok a stredných tónov a jedného subwoofera na reprodukciu basov, ktorý je spoločný pre ľavý aj pravý kanál. Priaznivci priestorového zvuku si vyberú zostavu viacerých reproduktorov, pričom dve predné reprosústavy by mali byť najkvalitnejšie. Každý viackanálový receiver alebo zosilňovač sa dá prepnúť do režimu pure stereo, keď sa z reprodukčnej cesty vyradia obvody a signálové procesory na priestorový zvuk, takže de facto máte k dispozícii klasickú stereofónnu zostavu. Konfigurácia viacerých reprosústav sa zvykne označovať pomocou dvoch čísel oddelených bodkou. Číslo pred bodkou udáva počet reproduktorov na reprodukciu stredných a vysokých tónov. Číslo za bodkou udáva počet subwooferov čiže špeciálnych reprosústav určených na reprodukciu najnižších tónov. Takže konfigurácia 2.1 označuje zostavu dvoch spravidla menších regálových reproduktorov na stredy a výšky a jedného subwoofera na najnižšie basy. Konfigurácia 5.1, ktorá sa najčastejšie používa na priestorový zvuk pre domáce kino, má 5 reproduktorov na výšky a stredy a jeden subwoofer. Číslo pred bodkou nemusí nevyhnutne označovať len malé reproduktory na výšky a stredy, ale aj plnohodnotné stĺpové reproduktory, ktoré hrajú aj nízke basy. Takže klasická stereozostava bude označená ako 2.0 a aj v zostave 5.1 môžu byť dva predné reproduktory stĺpové, ktoré hrajú basy povedzme od 35 Hz, ale aj takúto zostavu si náročnejší poslucháči, ktorí si chcú vychutnať dunivé zvuky filmov, doplnia o subwoofer, ktorý má dolnú hranicu 20 Hz.


Regálová reprosústava na dizajnovo korešpondujúcom podstavci,  zdroj: AQ

Keďže článok je orientovaný na náročnejšieho poslucháča, nebudeme riešiť reprosústavy, ktoré sa pripájajú cez bluetooth, a ani aktívne sústavy s integrovanými zosilňovačmi. Síce aj vo vyšších kvalitatívnych triedach sa dajú nájsť aktívne sústavy, ale sú len onou povestnou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Väčšina kvalitných reprosústav je pasívna. Jednak by obvody výkonného zosilňovača a jeho zdroja zbytočne zaberali priestor, bol by problém s chladením, ale hlavne každý náročnejší poslucháč má pri výbere zosilňovača vlastné preferencie. Sub­woofery sú naproti tomu väčšinou aktívne.

Rozmery a umiestnenie

Z hľadiska veľkosti rozdeľujeme reprosústavy na veľké stĺpové a menšie, takzvané regálové. Výber bude závisieť od vašich preferencií a možnosti zakomponovania do miestnosti, v ktorej budete počúvať hudbu.

Stĺpové reprosústavy sú vysoké, majú pomerne veľký vnútorný objem a umiestňujú sa na podlahu, väčšinou nie priamo, ale na tlmiace podložky alebo odhmotňovacie hroty, aby sa prípadné vibrácie spodnej steny neprenášali do podlahy. Väčšinou sú trojpásmové, ale i v tejto kategórii sa nájdu aj dvojpásmové reprosústavy. Kvalitnejšie sústavy majú často viac akustických meničov (reproduktorov) na basy, prípadne aj stredné tóny. Aj dvojpásmové stĺpové reprosústavy mávajú spravidla dva basové akustické meniče. Tento typ reprosústav hrá vynikajúco celé frekvenčné spektrum vrátane najnižších basov. Majú vysokú citlivosť a hodia sa aj na ozvučenie väčších miestností. Dizajn si vyberiete tak, aby zapadli do vášho interiéru.

Regálové reprosústavy sú menšie a majú menší objem ozvučnice, takže na jednej strane zaberajú menej miesta, ale dosiahnuť dobrú reprodukciu najnižších tónov je náročnejšie než pri stĺpových sústavách. Prípadne si ich náročnejší poslucháči, ktorým záleží aj na najnižších basoch, doplnia o vhodný subwoofer. Optimálne umiestnenie je na stojanoch, ak umiestnite reprosústavy na police v nábytku, dôrazne odporúčame použiť vhodné podložky absorbujúce chvenie.

Väčšina moderných reproduktorových sústav využíva na zlepšenie reprodukcie najnižších frekvencií basreflexovú trubicu s otvorom. Ten môže byť na prednej stene alebo aj vzadu. Ak je basreflexový otvor vzadu, na jednej strane nenarušuje kontinuitu dizajnu prednej steny, ale takéto reprosústavy nemôžete umiestniť tesne k stene.


Podlahové reprosústavy na podstavcoch s odhmotňovacími krotmi Zdroj: Klipsch

Parametre

Kvalitu reprosústav najlepšie posúdite počúvaním, napríklad v audio showroome predajcu. Samozrejme, orientovať sa môžete aj podľa parametrov, pričom pozornosť treba venovať nielen samotnému parametru, ale v prípade výkonu aj tomu, čo presne udávaný parameter znamená, a v prípade frekvenčného rozsahu toleranciám deklarovaných hodnôt.

Frekvenčný rozsah udáva interval frekvencií, ktoré reproduktor dokáže prehrať. Sluch mladého zdravého človeka vníma frekvencie v rozsahu od 20 Hz do 20 kHz. Údaj o frekvenčnom rozsahu, napríklad 50 Hz – 20 kHz, je však prakticky bezcenný bez udania tolerancie. Pri kvalitných reprosústavách je tolerancia menšia než 6 dB.

Výkon – tu treba zbystriť pozornosť, pretože v tomto parametri z marketingových dôvodov panuje najväčší chaos. Napríklad výkon 60 W môže byť udávaný pre kvalitnú regálovú reprosústavu, ako aj malý lacný bluetoothový reproduktor. Výrobcovia kvalitných repro­sústav udávajú v technických parametroch nominálny, takzvaný sínusový výkon, ktorý je sústava schopná dodávať trvalo a bez skreslenia. Výrobcovia lacnejších produktov väčšinou udávajú takzvaný hudobný výkon, označovaný aj RMS (Root Mean Square), čo je výkon meraný pri 1 kHz a skreslení 10 %. Ktorý priaznivec kvalitnej reprodukcie by však počúval hudbu pri 10 % skreslení? Ak sa neseriózny výrobca snaží ohúriť potenciálneho záujemcu, udáva výkon označený P.M.P.O. (Peak Momentary Power Output), čo je špičkový neopakovateľný výkon v trvaní maximálne 10 milisekúnd bez ohľadu na skreslenie. Argumentujú tým, že reproduktor je schopný takýto výkon podať krátkodobo v špičkách, napríklad pri údere na bicie. Aj preto sa skratka P.M.P.O. niekedy žartovne interpretuje ako „Pokiaľ Možno Podeľ Ôsmimi“, čím by sa mala získať reálna hodnota výkonu. Recesisti navyše zdôrazňujú prívlastok „neopakovateľný“. Vráťme sa však do serióznej roviny, výkon reprosústav na domáce použitie sa pohybuje v rozmedzí 50 W – 200 W, prípadne viac.

Citlivosť udáva, ako účinne reprosústava dokáže premeniť výkon zosilňovača na akustický tlak. Je to hlasitosť v decibeloch, ktorú dokáže vytvoriť elektrický výkon 1 W vo vzdialenosti 1 m. Bežné reprosústavy majú citlivosť 80 – 95 dB. Treba si uvedomiť, že decibel je logaritmická jednotka a nárast o tri decibely znamená zdvojnásobenie, takže reprosústava s citlivosťou 90 dB bude na dosiahnutie rovnakej hlasitosti potrebovať dvojnásobný výkon než sústava s citlivosťou 93 dB.

Impedancia sa udáva v ohmoch (Ω) a najčastejšie je 4 Ω alebo 8 Ω. Treba si zistiť výstupnú impedanciu zosilňovača, pretože k nemu môžete pripojiť len reprosústavy s rovnakou, prípadne vyššou impedanciou, ale vtedy sa nevyužije naplno výkon zosilňovača. Ak pripojíte reproduktory s nižšou impedanciou, môžete zosilňovač zničiť.

Svorky na pripojenie štyrmi káblami  

Umiestnenie a odhmotnenie

Pod pojmom odhmotnenie sa v komunite priaznivcov vernej reprodukcie zvuku rozumie eliminovanie prenosu vibrácií zo spodnej strany reproduktorových sústav do podlahy, prípadne pri regálových sústavách do podložky. Na tento účel slúžia odhmotňovacie hroty. Pri kvalitnejších reprosústavách sú súčasťou balenia vrátane takzvaných misiek, ktoré sa dávajú pod hroty, aby sa nezaborili do drevenej či inej mäkkej podlahy. Prípadne môžete pod hroty dať mramorové alebo kameninové dlaždice. Vaša snaha bude odmenená lepším zvukom a mnohí potešíte aj susedov bývajúcich pod vami. Na tlmenie vibrácií zo spodnej strany reproduktorových sústav môžete použiť aj podložku z vhodného tlmiaceho materiálu. Tento spôsob použijete aj pri regálových reprosústavách.

Bi-wiring

Niektoré kvalitnejšie reproduktorové sústavy majú dva páry svoriek prepojených odoberateľnými prepojkami. Jeden pár svoriek privádza signál k basovému reproduktoru, presnejšie k výhybke pre basový reproduktor, a druhý pár svoriek k výhybke pre strednotónový a výškový reproduktor. Prečo sa vy­užíva tento spôsob pripojenia, nazývaný aj bi-wiring? Pripomeňme princíp fungovania akustického meniča. Jeho membrána je mechanicky spojená s cievkou, ktorá kmitá v magnetickom poli permanentného magnetu. Membrána basového reproduktora je pomerne veľká, a teda má aj určitú zotrvačnú hmotnosť, takže po doznení intenzívneho impulzu, napríklad úderu na bicie, membrána s cievkou sa ešte určitý veľmi krátky čas pohybuje. No a pohybom cievky v magnetickom poli sa na jej vývodoch indukuje napätie. Pretože je basový reproduktor cez výhybky prepojený aj so strednotónovým a vysokotónovým reproduktorom, začne im basový reproduktor vlastne dodávať energiu. Tento tzv. parazitný signál sa potom sčíta s „originálnym“ signálom privádzaným do strednotónového a vysokotónového reproduktora a napriek tomu, že indukované napätie je veľmi nízke, môže spôsobiť zmeny vo zvukovom podaní, ktoré cvičené ucho dokáže rozpoznať. Dochádza k splývaniu basových a stredných frekvencií a výsledný zvuk je o poznanie menej plastický.

Ak je reprosústava k zosilňovaču pripojená dvoma pármi káblov, ktoré sa prepoja buď v blízkosti svoriek na výkonovom zosilňovači, alebo priamo na nich, prinútime parazitný signál od cievky basového reproduktora, aby v prípade dvojmetrových káblov musel prekonať vzdialenosť až 4 metre, a hlavne „na polceste“ čiže na svorkách zosilňovača je signál skratovaný nízkou impedanciou výstupu zosilňovača. Takýmto jednoduchým spôsobom, navyše s nízkymi nákladmi, len výmenou kábla, prípadne pridaním ďalšieho páru vodičov, dokážete v mnohých prípadoch poznateľne zlepšiť kvalitu reprodukovaného zvuku. Samozrejme, najlepšia ochrana proti prenikaniu prípadného parazitného signálu od zotrvačných kmitov basového reproduktora sú dobre navrhnuté výhybky.

Káble a pripojenie

Niektorí výrobcovia pribaľujú k reprosústavám, hlavne k lacnejším modelom, aj káble. Väčšinou však majú pomerne malý prierez, takže poslúžia ako núdzové riešenie, kým si nezoženiete kvalitnejšie káble s väčším prierezom. Káble na pripojenie pravej aj ľavej sústavy musia byť rovnaké, čiže musia mať nielen rovnaký prierez, ale aj dĺžku. Pri pripojovaní je veľmi dôležitá polarita, plus pól – či už na kábloch, alebo svorkách zosilňovača alebo reprosústavy – je označený červenou farbou. Polaritu treba dodržať, v opačnom prípade by jedna sústava bola pripojená opačne a membrány jej akustických meničov by sa pohybovali opačným smerom, čo by spôsobilo nepríjemné fázové skreslenie.

Keď si pozriete cenové relácie audiokáblov, zistíte, že sa pohybujú v rozsahu od jednotiek do desiatok tisícov eur. Je to večná polemika medzi audiofilmi, ktorí rozdiel po výmene kábla za drahší počujú, a elektrotechnikmi, ktorí tvrdia, že pre tento frekvenčný rozsah zvuku je dôležitý len prierez kábla primerane dimenzovaný výkonu. Pravda bude zrejme niekde uprostred, a keď je niekto ochotný kúpiť veľmi drahý kábel, bolo by marketingovou chybou taký kábel neponúkať. Pri prenose sa uplatňuje efekt, keď sú vyššie frekvencie vedené viac povrchom kábla, preto sú reproduktorové káble konštruované ako zväzok tenkých laniek. A tie by mali byť vyrobené z čo najčistejšej medi, aby tam bolo čo najmenej nečistôt. To je dôvod, prečo sa používa takzvaná bezkyslíková meď, teda meď odlievaná bez prístupu vzduchu, prípadne postriebrené vodiče. Naše odporúčanie je na kábloch nešetriť, ale ani prehnane neutrácať. Ja používam pomerne kvalitné bi-wiring káble od renomovaného výrobcu, ktoré stáli necelých 60 eur.

Resumé

Kvalita zvuku audioreťazca je daná najmenej kvalitným komponentom a v mnohých prípadoch sú to práve reproduktorové sústavy. Ich výber, umiestnenie a v neposlednom rade aj pripojenie by ste rozhodne nemali podceniť.

AQ Pontos 9

Regálová reprosústava s objemom 10 l a výkonom 60 W má vynikajúci zvuk a je vhodná do priestorov s plochou do 30 m2. Frekvenčný rozsah 45 Hz - 43 kHz v pásme 6 dB uspokojí aj veľmi náročných poslucháčov. Reproduktory sú od dánskej firmy Scan-Speak. Liaty kôš basového reproduktora a membrána vyrobená zo sklených vlákien zaručujú perfektné basy. Výškový reproduktor s vysunutým pólovým nadstavcom ­zaisťuje širší posluchový priestor, než je obvyklé pri bežných guľových vrchnákoch. Svorky umožňujú aj pripojenie bi-wiring a bi-Amp. 

Cena: 990 eur (za pár)

Polk Reserve R700 

Výkon tejto trojpásmovej reproduktorovej sústavy 300 W stačí aj na ozvučenie väčších bytových či klubových priestorov. ­Frekvenčný rozsah 38 Hz až 38 kHz udáva výrobca s toleranciou -3 dB. Dva reproduktory s priemerom polypropylénových membrán 8" sú zárukou vynikajúcej reprodukcie basov. Stredový reproduktor má 6 ½" membránu v dizajne turbíny, ktorá prináša výrazné zvýšenie tuhosti bez nárastu hmotnosti. Membrána výškového reproduktora má výrazný vrchnák, ktorý brilantné výšky rovnomerne rozptyľuje po miestnosti. 

Cena: 1 089 eur (za kus)

 

Úvodné foto:  starline /  www.freepik.com

 

Zobrazit Galériu

Ľuboslav Lacko

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať