Masívna výsadba stromov v Číne spôsobila nečakaný problém
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Zalesňovanie v Číne znížilo odtok riek v regióne.
-
Vegetácia pohltila takmer 80 % stratenej vody.
-
Krajina plánuje zvýšiť lesnatosť na 26 % do roku 2035.
Čína v posledných desaťročiach realizuje najväčší projekt zalesňovania v histórii ľudstva, známy ako „Veľký zelený múr“. Cieľom tohto gigantického úsilia je zastaviť rozširovanie púšte Gobi, zabrániť pôdnej erózii a znížiť prašnosť v mestách.
Údaje ukazujú, že lesnatosť krajiny vzrástla z menej ako 13 % v roku 1978 na takmer 23 % v roku 2019, pričom ambiciózne plány počítajú s ďalším nárastom. Tento ekologický úspech má však nečakaný vedľajší efekt, ktorý začína znepokojovať hydrológov a klimatológov.
Nové štúdie odhaľujú, že masívna výsadba stromov zásadne zmenila distribúciu vody v postihnutých regiónoch, najmä na Sprašovej plošine. Stromy fungujú ako obrovské pumpy, ktoré nasávajú vodu z pôdy a prostredníctvom procesu evapotranspirácie ju uvoľňujú do atmosféry.
Zatiaľ čo tento proces pomáha zvlhčovať vzduch a môže lokálne zvyšovať zrážky, zároveň dramaticky znižuje množstvo vody, ktorá zostáva v pôde a steká do riek. Analýza údajov z rokov 1982 až 2015 ukázala, že zmeny vo vegetácii sú zodpovedné za takmer 79 % zníženia riečneho odtoku v sledovanej oblasti.
To znamená, že voda, ktorá by za normálnych okolností napájala rieky a slúžila poľnohospodárom alebo mestám nižšie po prúde, je teraz spotrebovaná novými lesmi. V suchých a polosuchých oblastiach severnej Číny to vytvára napätie medzi potrebou ekologickej obnovy a zabezpečením vodných zdrojov pre obyvateľstvo.
Problém zhoršuje aj výber druhov stromov, ktoré boli v minulosti vysádzané. Často išlo o rýchlorastúce, nepôvodné druhy, ktoré majú vyššie nároky na vodu než pôvodná vegetácia.
V snahe o rýchle zazelenanie krajiny sa tak neúmyselne vytvoril systém, ktorý je hydrologicky neudržateľný. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že v určitých oblastiach viedla výsadba k vysušovaniu pôdy do takej miery, že stromy začali hynúť.
Čínske úrady si tento problém začínajú uvedomovať a upravujú svoje stratégie. Nový prístup kladie väčší dôraz na vysádzanie pôvodných druhov krovín a tráv, ktoré spotrebujú menej vody a sú lepšie prispôsobené miestnym podmienkam.
Cieľom je nájsť rovnováhu, kde vegetácia chráni pôdu pred eróziou, no zároveň nevyčerpáva vzácne zásoby podzemnej vody. Celá situácia slúži ako dôležitá lekcia pre globálne snahy o boj proti klimatickým zmenám pomocou výsadby stromov.
Ukazuje sa, že stromy nie sú univerzálnym riešením pre každé prostredie a ich výsadba musí byť starostlivo plánovaná s ohľadom na miestny vodný cyklus. V opačnom prípade môže riešenie jedného ekologického problému vyvolať iný, potenciálne ešte závažnejší nedostatok zdrojov.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pochopenie vzťahu medzi zalesňovaním a vodnými zdrojmi je kritické pre budúce klimatické stratégie, aby sme v snahe o zachytávanie uhlíka nespôsobili katastrofálny nedostatok vody v suchých regiónoch.
Zdroj: livescience.com foto: depositphotos.com
