Ako zastaviť epidémiu?

V podstate existujú tri spôsoby, ako zastaviť Covid-19. Jeden z nich je mimoriadne ­obmedzenie voľného pohybu ľudí a agresívne testovanie. To sa však zdá nemožné, pretože vírus sa už nachádza vo viac ako 100 krajinách. Druhý je vakcína chrániaca každého. Tú však treba vyvinúť. Tretí spôsob je potenciálne účinný, ale hrozný – počkať, kým sa nakazí dosť ľudí.

Ak sa vírus neustále šíri, postupne bude nakazených veľa ľudí, ktorí následne získajú imunitu. Napokon sa vírus vytratí, lebo bude preň ťažšie a ťažšie nájsť vnímavého hostiteľa. Tento jav sa nazýva kolektívna imunita.

Rozsiahle, nezastaviteľné šírenie koronavírusu je výsledok, ktorý odborníci modelujú v najhorších scenároch. Mohlo by sa to skončiť infikovaním asi 60 % svetovej populácie, a to aj v priebehu roka.

Podľa najnovších modelov by okamžité zameranie na kolektívnu imunitu bola katastrofálna stratégia. Keby v krátkom čase vážne ochorelo toľko ľudí, systém zdravotnej starostlivosti by skolaboval. Lepšia stratégia je šírenie vírusu spomaliť, čím by sa pandémia rozložila na dlhší časový úsek, no napokon by aj tak viedla ku kolektívnej imunite.

Čo je však presne kolektívna imunita? Ak je dostatočný počet obyvateľov proti zárodkom rezistentný, ich šírenie sa zastaví prirodzene, pretože sa nedokážu preniesť na dosť ľudí. „Kolektív“ je teda imúnny, ale veľa ľudí v ňom nie je. Je príšerné uvažovať o tom, že miliardy ľudí by sa mohli nakaziť koronavírusom, ktorý má odhadovanú mieru úmrtnosti okolo 1 % (pri prípadoch vyžadujúcich hospitalizáciu je ešte vyššia).

Zoberme si vírus zika, chorobu prenášanú komármi, ktorá vyvolala vo svete paniku v roku 2015 z dôvodu súvislosti s abnormalitami pri narodení. O dva roky neskôr, v roku 2017, už nebol dôvod na obavy. Brazílska štúdia zistila pri kontrole vzoriek krvi, že 63 % populácie v severovýchodnom pobreží Salvádoru už bolo vystavených zike. Vedci špekulovali, že kolektívna imunita prerušila jeho šírenie.

Vakcíny tiež môžu vytvoriť kolektívnu imunitu. Takto boli odstránené niektoré choroby, napr. kiahne. Proti koronavírusu sa takisto vyvíjajú očkovacie látky, ale pripraviť ich môže trvať dlhšie ako rok. Dokonca tvorcovia vakcín sa môžu ocitnúť v pretekoch s prírodou, ktorá začne chrániť „kolektív“. Čiastočne sa to stalo výrobcovi liekov Sanofi, ktorý sa v roku 2017 potichu vzdal vývoja vakcíny proti zike, pretože už po nej nebol dopyt.

Z koronavírusu sa už zotavili stovky tisíc ľudí a je pravdepodobné, že sú teraz rezistentní, hoci stupeň imunity zostáva neznámy. „Bol by som prekvapený, ale nie až tak veľmi prekvapený, keby sa ľudia nestali imúnnymi,“ hovorí Myron Levine, odborník na infekčné choroby z Marylandskej univerzity. Niektoré vírusy, napríklad chrípka, nachádzajú spôsoby, ako sa neustále meniť, a preto imunita proti takýmto sezónnym zárodkom nie je úplná.

Čím infekčnejší je vírus, tým viac ľudí musí byť imúnnych, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu. Napríklad osýpky, jedna z najľahšie prenosných chorôb, si vyžadujú, aby asi 90 % ľudí bolo odolných, aby sa aj nechránení ľudia dostali na vlnu kolektívnej imunity. Nové ohniská sa môžu objaviť aj vtedy, ak len malé množstvo ľudí upustí od očkovania proti osýpkam.

A ak sa koronavírus šíri ľahšie, ako si myslia odborníci, na dosiahnutie kolektívnej imunity bude musieť ochorieť viac ľudí. Každopádne to znamená miliardy infikovaných a milióny usmrtených po celom svete, hoci čím pomalšie sa pandémia rozvíja, tým väčšia je šanca na nové liečby alebo vakcíny.