Štúdia: AI môže prevziať vašu prácu aj keď nie ste programátor

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• AI je schopná technicky nahradiť 11,7 % pracovnej sily v USA.

• Ekonomická realizovateľnosť je často nižšia než technická možnosť náhrady.

• Ohrozené sú najmä administratívne a kancelárske pozície mimo IT sektora.

Nová rozsiahla štúdia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) s názvom "Project Iceberg" prináša triezvy pohľad na budúcnosť práce v ére umelej inteligencie. Zatiaľ čo titulky novín často varujú pred apokalyptickým scenárom masovej nezamestnanosti, realita je oveľa komplexnejšia a ekonomicky podmienená.

Výskumníci zistili, že hoci súčasné AI systémy technicky dokážu vykonávať úlohy zodpovedajúce takmer 12 percentám pracovnej sily, firmy ich zatiaľ nenasadzujú tak rýchlo, ako by sa čakalo.

Kľúčovým zistením štúdie je rozdiel medzi tým, čo umelá inteligencia dokáže urobiť, a tým, čo sa firmám reálne oplatí automatizovať. Mnohé pracovné úkony, hoci sú automatizovateľné, sú stále lacnejšie, ak ich vykonávajú ľudia, najmä keď sa zohľadnia obrovské náklady na trénovanie a prevádzku pokročilých AI modelov.

Výskum ukazuje, že ekonomická realizovateľnosť náhrady ľudskej práce zaostáva za technickými možnosťami, čo vytvára akýsi "nárazník" spomaľujúci radikálne zmeny na trhu práce. Napriek tomu štúdia dvíha varovný prst pre zamestnancov mimo technologického sektora, ktorí sa doteraz cítili bezpečne.

Zatiaľ čo pozornosť sa často sústreďuje na to, ako AI píše kód namiesto programátorov, skutočné riziko sa presúva do administratívy, financií či ľudských zdrojov. Práve v týchto oblastiach existuje množstvo rutinných kognitívnych úloh, ktoré dokážu veľké jazykové modely vykonávať s prekvapivou presnosťou a efektívnosťou.

Aktuálne dáta ukazujú, že adopcia AI je zatiaľ vysoko koncentrovaná v úzkom okruhu technologických profesií, ktoré tvoria len asi 2,2 percenta pracovnej sily. Tento stav je však len dočasný a podľa autorov štúdie predstavuje len špičku ľadovca – odtiaľ názov projektu.

Pod hladinou sa skrýva obrovský potenciál pre automatizáciu v sektoroch ako bankovníctvo, poistenie alebo právne služby, kde sa spracováva veľké množstvo textových a dátových informácií. Štúdia tiež vyvracia mýtus, že automatizácia sa dotkne len nízko kvalifikovaných pracovníkov s nižšími mzdami.

Paradoxne, umelá inteligencia ohrozuje aj stredne a vysoko platené pozície, ktorých náplňou je analýza dát, písanie správ alebo rozhodovanie na základe jasných pravidiel. Pre firmy je ekonomicky atraktívnejšie automatizovať drahého analytika než lacného manuálneho pracovníka, čo môže viesť k bezprecedentným posunom v štruktúre strednej triedy.

Výskumníci z MIT zdôrazňujú, že cieľom ich práce nie je šíriť paniku, ale poskytnúť nástroj na lepšie plánovanie pre politikov a firmy. Identifikáciou najviac ohrozených sektorov môžu vlády a vzdelávacie inštitúcie včas pripraviť rekvalifikačné programy.

Prechod na ekonomiku poháňanú AI nebude okamžitý skok, ale postupný proces, ktorý bude trvať roky, čo nám dáva čas na adaptáciu. Dôležitým faktorom, ktorý štúdia berie do úvahy, je aj spoľahlivosť a presnosť súčasných modelov, ktorá v kritických odvetviach stále nie je dostatočná.

Halucinácie AI a bezpečnostné riziká bránia nasadeniu v oblastiach, kde je nulová tolerancia chýb, ako je napríklad zdravotníctvo. Kým sa tieto technické nedostatky nevyriešia, ľudský dohľad zostane nevyhnutnou súčasťou pracovného procesu aj pri vysokej miere automatizácie.

Zaujímavým aspektom je aj zistenie, že v mnohých prípadoch AI nepovedie k zániku pracovných miest, ale k ich transformácii. Zamestnanci budú využívať AI nástroje na zvýšenie svojej produktivity, čo môže viesť k vyšším ziskom firiem a paradoxne aj k rastu miezd pre tých, ktorí sa s technológiou naučia pracovať.

Riziko teda nespočíva v samotnej existencii AI, ale v neochote alebo neschopnosti pracovníkov adaptovať sa na nové nástroje. Záverom štúdia konštatuje, že hoci je "AI bublina" často preceňovaná v krátkodobom horizonte, jej dlhodobý dopad na štruktúru práce bude zásadný. 

Firmy, ktoré dnes investujú do pilotných projektov a hľadajú spôsoby, ako AI zmysluplne integrovať, získajú v najbližších rokoch rozhodujúcu konkurenčnú výhodu. Pre zamestnancov to znamená jediné: celoživotné vzdelávanie už nie je len frázou, ale nutnosťou pre prežitie na trhu práce.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Pochopenie ekonomických limitov AI pomáha firmám aj jednotlivcom realisticky plánovať budúcnosť bez zbytočnej paniky. Štúdia ukazuje, že najväčšie zmeny nás ešte len čakajú a zasiahnu najmä "biele goliere", čo si vyžaduje zásadné zmeny vo vzdelávacom systéme a príprave zamestnancov.

^{Zdroj: zdnet.com foto: depositphotos.com}