Biotechnologický startup chce obnoviť populáciu mamutov už v roku 2028

Ambícia biotechnologickej spoločnosti Colossal Biosciences znie takmer ako zo sci-fi filmu: vzkriesiť mamuta srstnatého, tvora, ktorý vyhynul pred štyrmi tisícročiami, a to s plánom, že prvé mláďatá by sa mohli narodiť už v roku 2028. Na čele tohto odvážneho projektu stoja harvardský genetik George Church a podnikateľ Ben Lamm, ktorí svoju misiu neprezentujú len ako snahu o oživenie jedného druhu. Ide o radikálne nový prístup k ochrane prírody, ktorého cieľom je bojovať proti klimatickým zmenám a obnoviť stratený ekosystém.

Nejde pritom o klonovanie v pravom zmysle slova, ale o pokročilé genetické inžinierstvo. Východiskovým bodom je slon ázijský, najbližší žijúci príbuzný mamuta, s ktorým zdieľa až 99,6 % DNA. Vedci sekvenovali genómy oboch druhov – mamutí z dobre zachovaných pozostatkov nájdených v permafroste a sloní z moderných jedincov. Pomocou technológie CRISPR, ktorá funguje ako genetické nožnice, identifikujú a vkladajú kľúčové mamutie gény do DNA bunky slona ázijského.

Tieto gény kódujú ikonické vlastnosti mamuta, ako je hustá srsť, hrubá vrstva izolačného tuku, menšie uši pre lepšiu odolnosť voči chladu a špecializovaný hemoglobín pre efektívnejšie viazanie kyslíka pri nízkych teplotách. Cieľom je vytvoriť takzvaný „proxy druh“ – v podstate chladu odolného slona, ktorý bude funkčne aj vizuálne mamutom. Posledným krokom je vytvorenie embrya z takto upravenej bunky a jeho implantácia do náhradnej matky, pravdepodobne slonice africkej alebo ázijskej, ktorá ho bude nosiť počas 22-mesačnej gravidity.  

Keďže testovanie genetických úprav priamo na ohrozených slonoch s ich dlhou graviditou je nepraktické a eticky problematické, spoločnosť Colossal urobila kľúčový medzikrok: vytvorila „vlnené myši“. Tento experiment slúžil ako dôkaz funkčnosti ich metód. Vedcom sa podarilo úspešne vložiť do genómu myší mamutie gény zodpovedné za dlhú, vlnenú srsť a zrýchlený metabolizmus tukov. Výsledkom boli myši, ktoré tieto vlastnosti skutočne prejavovali. Tento úspech má dvojaký význam.

Na jednej strane je to vedecké potvrdenie, že ich postupy genetického inžinierstva fungujú na živom organizme. Na druhej strane, keďže Colossal je spoločnosť financovaná rizikovým kapitálom, ktorý už dosiahol 75 miliónov dolárov, potrebuje investorom a verejnosti ukazovať hmatateľný pokrok. „Vlnená myš“ je presne takýmto ľahko pochopiteľným a vizuálne atraktívnym míľnikom. Hoci, ako priznal aj samotný riaditeľ Ben Lamm, tento experiment ich „nepribližuje k mamutovi“ v priamom zmysle, slúži ako silný marketingový nástroj, ktorý udržiava projekt v centre pozornosti a uisťuje investorov, že sa napreduje, aj keď konečný cieľ je ešte roky vzdialený.  

Hlavnou motiváciou a odpoveďou na otázku „prečo to vôbec robiť?“ je ekologický argument. Colossal tvrdí, že návrat mamutov by mohol pomôcť obnoviť starodávny ekosystém známy ako „mamutia step“ – rozsiahle a na uhlík bohaté pastviny, ktoré udržiavali veľké pasúce sa bylinožravce. Teória hovorí, že po vyhynutí mamutov sa krajina zmenila na menej efektívnu tundru a lesy. Obnovenie populácie mamutov by mohlo tento proces zvrátiť a prinavrátiť pastviny.

Navrhovaný klimatický prínos spočíva v tom, že mamuty by v zime odhŕňali izolačnú vrstvu snehu, čím by umožnili hlbokému mrazu preniknúť do pôdy a udržiavať permafrost zamrznutý. Tým by sa zabránilo uvoľňovaniu obrovského množstva skleníkových plynov, ako sú metán a oxid uhličitý, ktoré sú v permafroste uväznené. Samozrejme, celý projekt sprevádza značná miera skepticizmu a etických otázok.

Diskusie na internete poukazujú na praktické problémy, ako je nájdenie dostatočného počtu náhradných matiek alebo či nejde len o odvádzanie pozornosti a zdrojov od praktickejších foriem ochrany prírody. Colossal však vidí svoju prácu v širšom kontexte. Mamut je vlajkovou loďou, no technológia, ktorú vyvíjajú, by sa v budúcnosti mohla použiť na pomoc súčasným ohrozeným druhom, napríklad zvýšením ich genetickej diverzity a odolnosti voči klimatickým zmenám.

Snaha o vzkriesenie mamuta je jedným z najambicióznejších vedeckých podujatí našej doby – riskantná stávka na pomedzí genetického inžinierstva, ekologickej obnovy a hlbokej etickej debaty. Či už sa skončí zrodom prosperujúceho nového druhu, alebo zostane len „hlboko neserióznym“ snom , samotná cesta posúva hranice toho, čo považujeme za možné.  

Zdroj: soapcentral.com.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}