Supermasívna čierna diera sa prejedla a potom začala „grgať“

V srdci galaxie vzdialenej viac ako miliardu svetelných rokov sa odohráva kozmická dráma, ktorá vedcom poskytla jedinečný pohľad na život supermasívnych čiernych dier. Astronómovia z Univerzity v Leicesteri po prvýkrát priamo pozorovali, ako čierna diera v galaxii PG1211+143 pohltila obrovské množstvo hmoty a následne „grgla“ v podobe extrémne silného vetra. Tento objav, publikovaný v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, potvrdzuje dlhoročnú teóriu o tom, ako tieto vesmírne giganty rastú a ovplyvňujú svoje okolie.  

Pozorovanie, ktoré sa uskutočnilo pomocou röntgenového observatória XMM-Newton Európskej vesmírnej agentúry, odhalilo fascinujúci sled udalostí. V roku 2014 si vedci všimli, že do blízkosti supermasívnej čiernej diery v centre galaxie PG1211+143 prúdi obrovské množstvo plynu, ktorého hmotnosť zodpovedá približne desiatim planétam Zem. Tento materiál sa však nedostal priamo do čiernej diery, ale vytvoril okolo nej horúci, rotujúci disk známy ako akrečný disk.

Ako hmota v tomto disku špirálovito klesala smerom k čiernej diere, uvoľňovala obrovské množstvo gravitačnej energie, ktorá ju zohriala na teplotu niekoľkých miliónov stupňov Celzia. Len niekoľko dní po tomto „kŕmení“ vedci zaznamenali dramatickú reakciu. Intenzívne žiarenie z akrečného disku vytvorilo taký silný tlak, že časť hmoty bola odmrštená späť do vesmíru v podobe extrémne rýchleho vetra.

Tento kozmický „grg“ sa pohyboval rýchlosťou až 27 % rýchlosti svetla, čo je výrazne viac ako predchádzajúce merania, ktoré zaznamenali vetry s rýchlosťou okolo 15 % rýchlosti svetla. Tento jav, známy ako „feedback“, je kľúčový pre pochopenie evolúcie galaxií. Tieto silné vetry môžu vyfúknuť plyn z celej galaxie, čím zastavia tvorbu nových hviezd a ovplyvnia tak jej ďalší vývoj. Význam tohto objavu spočíva v tom, že po prvýkrát sa podarilo priamo spojiť príčinu a následok – masívny prísun hmoty a následné vypudenie silného vetra.

Tento proces, ktorý bol dlho teoretizovaný, bol teraz priamo pozorovaný v reálnom čase. Vďaka kombinácii dát z röntgenového observatória XMM-Newton a ultrafialových meraní z observatória Neil Gehrels Swift Observatory mohli vedci detailne študovať tento jav.

Toto zistenie otvára nové možnosti pre štúdium rastu supermasívnych čiernych dier a ich vplyvu na okolité galaxie. Pravidelné monitorovanie týchto horúcich, relativistických vetrov by mohlo odhaliť, ako často a ako masívne sa tieto vesmírne monštrá kŕmia, a tým formujú vesmír, v ktorom žijeme.  

Zdroj: le.ac.uk.

^{Zdroj Foto: depositphotos.com.}