Blog: Postrehy z výstavy CeBIT 2017 – ako to vyzerá, keď je partnerskou krajinou Japonsko

Partnerskou krajinou veľtrhu CeBIT 2017 bolo Japonsko, ktoré na veľtrh vyslalo 120 vystavovateľov, nielen etablované firmy a zvučné značky, ale aj niekoľko zaujímavých startupov. Pre zaujímavosť, vlani bolo partnerskou krajinou Švajčiarsko.

Pútače informovali návštevníkov, v ktorých halách vystavujú firmy z partnerskej krajiny

Participácia Japonska priniesla niekoľko zaujímavých atribútov. Asi by sa patrilo začať tým, že veľtrh slávnostne otvorili nemecká kancelárka Angela Merkelová a japonský premiér Šinzó Abe, ale prv, než ste sa dostali do haly 8, kde sa konal otvárací ceremoniál, museli ste vstúpiť do veľtržného areálu. Už tam mohlo dôjsť a došlo k stretu kultúr. Partnerstvo Japonska využili aktivisti Amnesty International a pred vstupom do výstavného areálu protestovali proti trestu smrti v Japonsku. Rozladili tým prítomných novinárov, ktorí si nemohli urobiť obligátnu fotku vstupu do veľtržného areálu. Úmyselne sme sa na 10 minút pristavili a počúvali názory návštevníkov diskutujúcich s aktivistami. Ich postoje k protestu boli skôr odmietavé. Tlmočíme niekoľko zaujímavých názorov:

„Predstavte si opačnú situáciu, že Nemecko je partnerskou krajinou veľtrhu v Iráne a pred vchod by prišli demonštrovať ajatolláhovia a talibanci, že v Nemecku sa sústavne porušuje islamské právo šaríja.“

 „Považujete Európu za vzor demokracie. Tak schválne. Kedy bolo zavedené volebné právo žien v poslednej európskej krajine? “, pýtal sa ázijský návštevník. Odpoveď, že v roku 1984, vás asi prekvapí rovnako ako aktivistov. Pre zaujímavosť, bolo to Lichenštajnsko. Že to nie je štandardná republika? Dajme tomu. A čo Švajčiarsko? Tam bolo volebné právo žien uzákonené v roku 1971.

Ale nechajme politiku bokom. Partnerská krajina má niektoré výsady, ktoré by sa dali nazvať aj povinnosťami. Napríklad dizajn priestorov haly 8, kde sa konala sprievodná konferencia. Mali na nej vystúpiť rečníci svetového mena, ako napríklad Michal Kosinski či Ray Kurzweil. Kapacitu sály sme odhadli na 80 miest. Keď sme sa organizátorov pýtali, či to myslia vážne, že na prednášku prídu stovky, ak nie tisícky ľudí, argumentovali, že sály takto navrhli Japonci, aby boli štýlové a útulné.

Takto pôvodne vyzerala sála Sakura Stage, v ktorej mal vystupovať aj Ray Kurzweil

Našťastie zvíťazil zdravý rozum. Sály boli v hale postavené pomocou deliacich stien a po ich odstránení vznikol pomerne veľký open-space.

Sála po odstránení deliacich stien

Rovnaký problém s priestorom mali aj japonské firmy, ktoré usporiadali tlačové konferencie pre novinárov z celého sveta v priestoroch svojho stánku, kde pre nich vyčlenili niekoľko rohoží, aby mohli štýlovo sedieť na zemi. Štýlovo sedelo asi 5 percent novinárov, ostatní sa tlačili pred stánkom, kde nevideli a nepočuli vôbec nič.

Prezentované zaujímavosti sú však nepodstatné. Podstatné boli inovatívne produkty japonských firiem a startupov.