Blog: Ružová daň na IT produkty?

Všimli ste si, že tovar a služby určené primárne pre ženy a dievčatá sú v mnohých prípadoch cenovo vyššie než ekvivalentné produkty pre mužov?

Azda najmarkantnejší príklad rozdielnej ceny za úplne rovnaké produkty sú jednorazové žiletky. Porovnajte si cenu žiletiek určených pre dámy, nemusia byť nutne ružové, a „ostatných“ žiletiek rovnakej značky a konštrukcie. Rozdielne sú aj ceny služieb, napríklad v čistiarni za vypratie blúzky a košele.

Teraz by sa patrilo napísať, ako tento fenomén vzniká: „Začína to hračkami, diferenciácia hračiek pre chlapčekov a dievčatká je úplne v poriadku, ale všimli ste si, že ružové autíčko pre dievčatko je o niečo drahšie než rovnaké alebo podobné modré či iné autíčko s chlapčenskou farbou?“  Takto to síce funguje, ale nevzniká. V tomto prípade nie je marketingová tvorba cien zacielená na deti, ale na rodičov za predpokladu, že dievčatám viac hračiek kupuje mama a chlapcom zasa otec.

Niekedy sa zdá rozdiel v cene logický, napríklad ženy vzhľadom na dĺžku a hustotu vlasov potrebujú kvalitnejší šampón, otázka je, nakoľko rôzne prísady zvučných názvov robia šampón kvalitnejším. Inokedy, ako napríklad v prípade už spomínaných žiletiek, rozdiely zrejme nenájdete. Nájdu sa aj opačné príklady, napríklad ružové bicykle pre dievčatá sú lacnejšie ako bicykle inej farby pre chlapcov. Dôvodom je, že chlapci chcú niektoré technické vymoženosti, napríklad viacstupňové prevody, kotúčové brzdy a podobne, pričom tieto technické vymoženosti, sú pod rozlišovacou schopnosťou dievčat. Tento príklad je však len výnimka potvrdzujúca pravidlo. Ružové kolobežky sú oveľa drahšie ako kolobežky pre chlapcov, pričom ich technická výbava je rovnaká.

Rôzne marketingové prieskumy zistili, že ženy sú za rovnaké produkty a služby ochotné utratiť v priemere o sedem percent viac ako muži. Odtiaľ bol už len nepatrný krok k tomu, aby si položili logickú otázku: „Tak prečo to nevyužiť?“ Preto firmy produkujú produkty farbou a dizajnom prispôsobené ženám a predávajú ich o spomínaných sedem alebo viac percent drahšie. A práve to je ružová daň, nazývaná aj skrytá ženská daň. Ak sa na túto problematiku pozrieme komplexnejšie, zistíme, že utrácanie je pre ženy náročnejšie ako pre mužov, pretože napríklad v USA zarábajú o 21 percent menej ako muži. V niektorých štátoch, napríklad Kalifornii, je tvorba rodovo podmienenej ceny zakázaná priamo v legislatíve, problém je, že sa to ťažko dokazuje. Mimochodom, predkladatelia tohto zákona vyčíslili, že žena v priemere zaplatí na ružovej dani 1350 dolárov ročne.

Prečo túto problematiku rozoberáme v PC REVUE? Ružová daň sa totiž týka aj IT produktov, ako sú notebooky, smartfóny v exkluzívnych dizajnových variantách, či rôzne príslušenstvo – puzdrá, tašky a ruksaky na notebooky. Produkty dizajnované špeciálne pre ženy sú drahšie ako rovnaké produkty bežného dizajnu. Možno sa pri čítaní článku pozriete na dátum a začnete uvažovať, či je to myslené vážne. To už necháme na vás. Budeme radi, ak sa s vaším názorom a skúsenosťami s prípadným rozdielom cien podelíte s nami v komentároch k článku.