Dokážete rozoznať tváre reálnych ľudí od tých, ktoré vygeneruje umelá inteligencia?
Umelá inteligencia (AI) dosiahla ohromujúcu úroveň realizmu a niektoré nástroje môžu dokonca oklamať ľudí, aby si mysleli, že interagujú s iným človekom. V štúdii publikovanej v časopise Psychological Science sa uvádza, že obrázky tvárí bielych ľudí generované populárnym algoritmom StyleGAN2 vyzerajú viac „ľudsky“ ako tváre skutočných ľudí. Vo výskume ukázali 124 účastníkom obrázky mnohých rôznych bielych tvárí a požiadali ich, aby sa rozhodli, či sú jednotlivé tváre skutočné, alebo vygenerované AI. Polovicu tvorili skutočné tváre, zatiaľ čo druhá polovica bola vygenerovaná umelou inteligenciou.
Keby účastníci hádali náhodne, dalo by sa očakávať, že v polovici prípadov budú mať pravdu. Namiesto toho sa účastníci systematicky mýlili a veľakrát tvrdili, že tváre vygenerované AI sú skutočné. V priemere označili asi 2 z 3 tvárí vygenerovaných AI ako ľudské. Tieto výsledky naznačujú, že tváre vygenerované AI vyzerajú reálnejšie ako skutočné tváre; tento efekt nazývame hyperrealizmus. A takisto naznačujú, že ľudia v priemere nie sú veľmi dobrí v detekcii tvárí vygenerovaných AI.
Ľudia si však možno uvedomujú vlastné obmedzenia, a preto sa pravdepodobne nestanú obeťou tvárí vygenerovaných umelou inteligenciou. Aby to výskumníci zistili, opýtali sa účastníkov, nakoľko sú si istí svojimi rozhodnutiami. Paradoxne ľudia, ktorí boli najhorší v identifikácii falošných tvárí, si boli svojimi odhadmi najistejší. Inými slovami, ľudia, ktorí boli najviac náchylní nechať sa oklamať umelou inteligenciou, si ani neuvedomovali, že boli oklamaní.
Tváre vygenerované AI sú dnes ľahko dostupné a ich používanie prináša riziká aj výhody. Hoci sa využívali na pomoc pri hľadaní nezvestných detí, používali sa aj pri podvodoch s identitou a kybernetickom boji. Nenáležitá dôvera ľudí v ich schopnosť rozpoznať tváre generované AI by mohla spôsobiť, že budú náchylnejší na podvodnícke praktiky. Môžu napríklad rýchlo odovzdať citlivé informácie kyberzločincom, ktorí sa maskujú hyperrealistickou AI identitou.
Ďalší znepokojujúci aspekt hyperrealizmu AI je, že je rasovo zaujatý. Pomocou údajov z inej štúdie, ktorá testovala aj tváre Ázijčanov a černochov, sa zistilo, že iba biele tváre vygenerované AI vyzerali hyperrealisticky. Keď boli účastníci požiadaní, aby sa rozhodli, či sú farebné tváre skutočné, alebo vygenerované umelou inteligenciou, približne polovicu uhádli správne. To znamená, že biele tváre vygenerované umelou inteligenciou vyzerajú skutočnejšie ako farebné tváre.
Táto rasová zaujatosť pravdepodobne pramení zo skutočnosti, že algoritmy AI sú väčšinou trénované na obrázkoch prevažne bielych tvárí. Pritom rasová zaujatosť v tréningu algoritmov môže mať vážne dôsledky. Nedávna štúdia napríklad zistila, že autonómne autá s menšou pravdepodobnosťou odhalia černochov, čím sú tí vystavení väčšiemu riziku ako belosi. Ako sa teda chrániť pred nesprávnou identifikáciou obsahu generovaného AI ako skutočného? Predovšetkým si treba uvedomiť, ako zle si ľudia počínajú, keď majú za úlohu odlíšiť tváre vygenerované AI od skutočných.
Ak si dávame väčší pozor na naše vlastné obmedzenia, môžeme byť menej ovplyvnení tým, čo vidíme online. Ďalšia možnosť je požadovať, aby bolo používanie AI deklarované. To však nemusí vždy pomôcť, niekedy to môže nevdojak poskytnúť falošný pocit bezpečia. Ďalší prístup je zamerať sa na overovanie dôveryhodných zdrojov. Podobne ako označenie produktov by použitie odznaku dôveryhodného zdroja, ktorý možno overiť a treba ho získať prísnymi kontrolami, mohlo používateľom pomôcť pri výbere spoľahlivých médií.
Zdroj: theconversation.com.
