EDITORIAL: Ona, on a technológie
Technológie dramaticky zasiahli už mnoho oblastí nášho života, samozrejme, najmä tú pracovnú, ale čoraz viac aj osobnú. Prostredníctvom sociálnych sietí, e-shopov, navigácií, virtuálnych asistentiek, fitnes náramkov atď. technológie úplne zásadne zmenili spôsob, ako spolu komunikujeme, nakupujeme či cestujeme, ako športujeme, ako sa staráme o naše zdravie a pod. Ale jedna oblasť je technológiami zatiaľ takmer nedotknutá, a to partnerské vzťahy. Nemyslím na online zoznamky, ktoré vám možno pomôžu prekonať zábrany pri oslovovaní cudzích ľudí a nájsť potenciálnych kandidátov na partnera s podobnými záujmami a vlastnosťami. Hovorím o spoznávaní sa, o budovaní vzťahov a prekonávaní rozporov či konfliktov. O príťažlivosti, zamilovanosti, priateľstve a o láske. O pocitoch a emóciách, o egu a osobnom raste, o partnerskom zrkadlení si vlastných nedokonalostí.
To všetko sú nehmotné, neuchopiteľné a také jemné a delikátne stavy, procesy a pojmy, s ktorými by ste technológie asi na prvý pohľad ťažko spájali. Je to však naozaj tak?
Tradičný priebeh partnerského vzťahu má klasický scenár: Na začiatku je veľká zamilovanosť, spoznávanie sa, slepota a hluchota k partnerovým „nedokonalostiam“, po čase prichádza postupný útlm zamilovanosti, vytriezvenie a konfrontácia s prejavmi a osobnostnými vlastnosťami, ktoré „zrazu“ vidíme a zásadne nám prekážajú, nástup ega, sklamanie a rozčarovanie. To všetko pri nedostatku lásky, potrebnej na prekonávanie nezhôd a prijatie partnera takého, aký je, vedie k rozchodu. A kde je tu priestor na technológie?
Zoberme si najprv zamilovanosť. Výskumy ukázali, že zaľúbenci majú na začiatku vzťahu zvýšenú hladinu hormónu fenyletylamínu, ktorý po čase klesne a je nahradený oxytocínom (platí to najmä u žien), aj ten sa však po určitom čase vráti na pôvodnú hodnotu. Muži majú namixovanú trochu inú „receptúru“ hormónov, ale priebeh je podobný. Tento proces trvá asi 4 – 5 rokov. Potom prichádza k vytriezveniu, hormonálny koktail prestáva účinkovať a zrazu vidíme partnera bez ružových okuliarov a všetky jeho chyby a nedostatky nám zrazu začínajú „neznesiteľne“ prekážať. Teda ak nepríde láska. Ak nie a hormóny už nad nami stratia svoju moc, nevyhnutne nasleduje rozchod. Ľudia majú tendenciu hľadať skratkovité riešenia a jednoduchšie cesty, a tak by ma vôbec neprekvapilo, keby časom prišla na trh tabletka alebo iný neinvazívny spôsob nervovej stimulácie príslušných mozgových centier zodpovedných za stav zamilovanosti, ktoré dlhodobo zabezpečia pocit nevedomej opojnej „blaženosti“. Možno časom pribudne aj aplikácia do smartfónu, ktorá umožní ovládať si dávkovanie v prípade prisilného návalu reality... 
V partnerských vzťahoch sú úplne kľúčové rozhovory, spoločné zážitky, zdieľanie pocitov a emócií. Už dnes vidno, ako sociálne siete dokážu do značnej miery nahradiť túto časť partnerskej komunikácie aj bez toho, aby sa dotyční navzájom vôbec videli. Často stačí predstaviť si pri písaní cez WhatsApp a pod. svojho blízkeho a v hlave sa už vytvára virtuálna situácia, predstava, pocit, emócia s ním spojená. Keď to je niekto blízky, koho máme radi, pri četovaní sa nevedomky usmievame „popod fúzy“. A predstavte si, že by ste takéto komunikačné spojenie mali pri sebe dennodenne nonstop vo všetkých situáciách, keď chcete zdieľať svoje pocity: pri sedení na balkóne a sledovaní ranného brieždenia, pri čakaní na výsledky obávaného vyšetrenia u lekára alebo po nepríjemnej hádke s taxikárom. A bez potreby písania, pretože komunikácia by prebiehala na hlasovej úrovni. A s tým, že váš komunikátor by mal neustále aj živý obraz z prostredia okolo vás, vďaka čomu by mal takmer kompletný zážitok z každej situácie vášho dňa, vedel by sa vcítiť do vašich pocitov a podľa potreby reagovať. A predstavte si, že na druhej strane nebude reálny človek, ale virtuálna asistentka, ktorá vás má vďaka vášmu správaniu sa na sieti dokonale prečítaného a vie reagovať presne tak, ako to v danej chvíli potrebujete. Lepšie ako akýkoľvek blízky partner, ktorý má svoj program, svoje pocity, sem-tam „blbé“ nálady a možno sám potrebuje, aby sa mu niekto venoval a aspoň na diaľku ho „pomojkal“. A predstavte si, že vaša virtuálna asistentka nerozpráva s umelou strojovou intonáciou, ale je vybavená melodickým hlasom, ktorý sám osebe vo vás vyvoláva príjemné pocity. A vždy povie presne to, čo v danej chvíli potrebujete počuť. Je vtipná, zaujímavá a citlivá. Zabudnete na to, že sa rozprávate s umelou inteligenciou, podľahnete zmäteným zmyslom a zamilujete sa. Do virtuálnej asistentky. Myslíte si, že vám by sa to nestalo, vy by ste rozpoznali ten rozdiel a nenechali sa „oklamať“? Iste? Ak ste mali už na sebe headset s virtuálnou realitou a pustili ste si napr. jazdu na horskej dráhe, isto viete, že ľudské zmysly sa dajú veľmi ľahko oklamať. Pozrite si film Her (Ona) z roku 2013 (!), kde hlas virtuálnej asistentke prepožičala Scarlett Johansson, a možno zmeníte názor...
Samostatná oblasť partnerských vzťahov je milostný život, do ktorého sa technológie tiež chystajú vtrhnúť radikálnym spôsobom. Je zrejmé, že vývoj sexrobotov čaká ešte dlhá cesta, kým budú pôsobiť prirodzene a naozaj na nerozoznanie od ľudských partnerov. Keď sa to však stane, môže to priniesť zásadný zvrat v ľudských vzťahoch a obávam sa, že to pre budúcnosť ľudstva nebude obrat tým správnym smerom. Fyzická príťažlivosť a vášeň patria k základným stimulom, ktoré spájajú partnerské dvojice a držia vzťahy pohromade. No ak sa objaví fyzicky lákavejšia a povahovo menej problémová alternatíva, obávam sa, že mnohí jedinci budú opäť voliť skratku a cestu menšieho odporu...
Je zrejmé, že partnerské vzťahy čakajú veľké výzvy. Už aj bez technológií je dosť zložité vyznať sa v nich, zvládnuť úskalia vzťahu a dobehnúť do cieľa bez citových a psychických zranení a fyzickej ujmy... A ak sa do toho ešte zapoja technológie, myslím, že o „zábavu“ budeme mať postarané.
Ale som optimista, ešte stále nám zostáva láska, ktorej procesy ani vedci nevedia na rozdiel od zamilovanosti opísať na základe hormonálnej analýzy. Láska, ktorá nepotrebuje neustály kontakt, dôkazy a pozornosť toho druhého. A láska, ktorá nepotrebuje dokonalú postavu a neprekážajú jej prvé vrásky. Takže stále máme nádej. J. Veď už oddávna platí: „All you need is love.“
Zaujímavé čítanie marcového vydania vám želá
Martin Drobný
