Editorial: Aká bude naša technologická budúcnosť?

Predpovedať budúcnosť v technológiách je na jednej stane ošemetné, pretože nemôžete vedieť, čo všetko sa deje vo výskumných laboratóriách a vývojových centrách, čo z toho sa dostane do života, bude schopné reálneho nasadenia a čo bude naozaj aj komerčne úspešné. Poznáme X prípadov sľubných prevratných technológií a produktov, ktoré sa však na trhu nakoniec neujali.

Na druhej strane je predpovedanie aspoň tej blízkej budúcnosti na prvý pohľad relatívne jednoduché, stačí si na webe trochu „pobrowsovať“ a všímať si, čomu aktuálne venujú pozornosť technologické médiá, analytici a prieskumné agentúry. Gartner napr. každý rok uverejňuje tzv. hype krivku, ktorá znázorňuje, v akom vývojovom štádiu sa daná nová technológia práve nachádza a aká je jej ďalšia blízka perspektíva. Ani to však nemusí stačiť, dôležitá je aj historická skúsenosť, poznanie, ako v minulosti rôzne iné prevratné technológie prichádzali na trh a ako ich trh nakoniec prijal. Alebo aj nie. A tretí kľúčový prvok je intuícia, čisto pocitový odhad.

Odhady analytikov vychádzajú v značnej miere z osobných rozhovorov s kľúčovými ľuďmi z priemyslu, ktorí sa na vývoji priamo podieľajú, financujú ho alebo ho riadia, a teda majú veľmi silnú mieru správnosti odhadu toho, čo kedy príde na trh a ktorý výrobca má akú pozíciu, keďže ich možnosti, kapacity a mieru pokroku vedia vzájomne porovnať. V prípade médií je kľúčové, čomu verejnosť venuje pozornosť, akú čítanosť majú články, ktoré sa venujú danej technológii budúcnosti, čo je zase dobré vodidlo, pretože to indikuje aj mieru potenciálneho záujmu o kúpu produktov, ktoré z technológie vzídu. Vizionárskejšie technologické médiá a osobitne vedecké magazíny idú ďalej, nevenujú sa iba aktuálne populárnym témam, ale pripravujú komunikačný priestor aj novým objavom a technológiám, ktoré si zaslúžia pozornosť a majú potenciál presadiť sa v budúcnosti.  

Výborným indikátorom toho, čo si o danej technológii myslí odborná, ale aj laická verejnosť, môže byť analýza sentimentu v relevantných článkoch či komentároch na webe. Tá môže ukázať, či ju vníma v pozitívnom alebo negatívnom svetle, či sa jej obáva alebo sa na ňu teší, a v konečnom dôsledku aj to, či bude kupovať a používať dané inovatívne produkty a služby. Na druhej strane urobiť takúto analýzu nie je vôbec jednoduché, technicky, logisticky aj finančne ide o dosť náročný proces a ani neviem, či ju v globálnom rozmere niekto reálne robí. Možno tak Google, Amazon či SoftBank.

Historická skúsenosť je niečo výrazne osobné, ťažko opísateľné, a teda algoritmizovateľné a v značnej miere aj pocitové. Ak niekto pôsobí v technologickom sektore 20, 30 či viac rokov, venuje sa analýzam a trendom a zažil rôzne technologické vzostupy a pády, trhové očakávania či sklamania, a tak dokáže presnejšie odhadnúť, či sa nový produkt alebo služba chytí alebo upadne do zabudnutia. Na druhej strane, keďže je historická skúsenosť osobná, môže podliehať vplyvom subjektívneho hodnotenia.

A intuícia, ako čisto pocitový odhad, môže byť už úplne subjektívna, ale na druhej strane zase môže vidieť niečo, čo iní nevidia a čo ani nevypadne z prieskumov či hĺbkových analýz.
A z tejto zmesi faktov, odhadov a pocitov skúste predpovedať, akým smerom sa bude uberať naša technologická budúcnosť. Sú frajeri ako napr. Ray Kurzweil či Michio Kaku, ktorí to vedia a s veľkou mierou správnosti sa im to aj dari. Veď preto ich zamestnávajú firmy ako Google a spol.

Ja taký frajer nie som, ale často, keďže s technológiami robím už nejaký ten piatok, mám pokušenie hrať sa na niekoho, kto vidí tak trochu dopredu. Moje odhady asi nebudú prekvapujúce a na tomto mieste nie je ani priestor ísť do hĺbky, komplexné články prinášame v magazíne. Tu je môj osobný zoznam 3 top technologických trendov na najbližších 5-10 rokov.

Umelá inteligencia zásadným spôsobom zasiahne všetky oblasti spoločenského aj osobného života (trh práce, ekonomiku, právo, financie, medicínu, vzdelávanie, armádu, výrobu, obchod atď.) a spôsobí v spoločnosti takú radikálnu zmenu, akú svojho času priniesla elektrina, bez ktorej si už dnes nedokážeme predstaviť moderný spôsob života.

Elektromobilita vozidiel od kolobežky až po autá či hybridy typu VTOL a koncept ich možného zdieľania viditeľne zmenia a odľahčia dopravnú situáciu najmä v meste. Medzimestská doprava si bude musieť počkať na zahustenie siete nabíjacích staníc, čo je však pomerne rýchlo riešiteľné.

Rečové rozhranie a inteligentné virtuálne asistentky výrazne eliminujú potrebu sedenia za počítačom alebo „vyťukávania“ povelov na smartfóne. Základné úlohy, ako je dohodnutie termínov, vyhľadávanie informácií, navigácia, bankové operácie, odpovedanie na maily či IM, sa budú odohrávať najmä pomocou hlasu. Za počítač si sadneme iba na riešenie komplexnejších úloh.  

Ďalšie technologické oblasti musia počkať do odstránenie podstatných prekážok. Napríklad autonómne autá, ktoré budú chcieť jazdiť za každej situácie všade a úplne bez asistencie šoféra, teda s 5. úrovňou autonómnosti, budú musieť vyčkať na dobudovanie inteligentnej dopravnej infraštruktúry, s ktorou budú môcť autá komunikovať a riadiť sa podľa jej pokynov. To predstavuje významné investície, úpravu legislatívy a dohody na nadnárodnej úrovni. Obdobne ďalšie perspektívne revolučné oblasti, ako je vývoj rozhrania mozog – počítač, nástup humanoidných robotov či 3D tlač náhradných ľudských orgánov, si musia počkať na doriešenie technologických, etických, bezpečnostných či finančných bariér.

Ak máte inú predstavu o tom, akým smerom sa bude uberať ďalší technologický vývoj, určite mi napíšte, rád sa nechám inšpirovať. Tak či tak sa máme na čo tešiť.

Zaujímavé čítanie júnového vydania vám praje