Európa je závislá od Číny ale aj Čína v kľúčových technológiách stále potrebuje Európu

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Čína zostáva závislá od Európy v čipoch, letectve, farmácii, robotike a kvantových technológiách.

• Európska páka je slabšia než čínska kontrola vzácnych zemín.

• Peking chce technologickú sebestačnosť zaradiť medzi priority do roku 2030.

Európska závislosť od Číny je často viditeľná cez suroviny, batérie, výrobu a dodávateľské reťazce. Menej sa však hovorí o oblastiach, v ktorých Čína stále potrebuje európske technológie. Napriek snahe Pekingu o technologickú sebestačnosť zostávajú európske firmy dôležité v polovodičoch, letectve, farmácii, automobilových čipoch, robotike a kvantových technológiách.

Čínsky 15. päťročný plán kladie sebestačnosť do centra priemyselnej stratégie do roku 2030. Otázkou je, či tieto závislosti dávajú Európe praktickú vyjednávaciu silu. Viacerí experti sú opatrní, pretože čínska kontrola nad vzácnymi zeminami je pre Európu silnejšia páka. Tieto suroviny sú dôležité pre zelené technológie aj obranný priemysel.

V niektorých oblastiach môže Čína podľa expertov dosiahnuť sebestačnosť už v priebehu niekoľkých rokov. V polovodičoch je najvýraznejším európskym aktívom holandská spoločnosť ASML. V roku 2026 mala trhovú hodnotu viac ako 630 miliárd EUR a držala takmer monopol v strojoch na extrémnu ultrafialovú litografiu. Táto technológia je dôležitá pre výrobu pokročilých čipov používaných v umelej inteligencii a elektromobiloch.

Spojené štáty a Holandsko už obmedzili predaj tejto strategickej technológie do Číny. Čína však stále môže nakupovať menej pokročilé stroje na hlbokú ultrafialovú litografiu. ASML má v tomto segmente podľa citovaného experta takmer 90 % globálneho trhu a v roku 2024 smerovalo pri niektorých produktoch až 70 % dodávok do Číny.

Peking zároveň vyžaduje, aby 50 % vybavenia v novej kapacite výroby čipov pochádzalo z domácich zdrojov. Čínskym cieľom je začať vyrábať vlastné čipy bez strojov ASML do roku 2028. V letectve sa závislosť ukazuje pri lietadle Comac C919. Jeho dodávateľský reťazec sa opiera o európske firmy, medzi nimi francúzsky Safran, nemecký Liebherr Aerospace a taliansky Avio Aero.

Európa má aj páku cez certifikáciu, keďže Čína žiada Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva o povolenie prevádzky C919 v Európe. Zároveň však Peking spomaľuje certifikáciu nových lietadiel Airbus v Číne, kde má Airbus viac ako 2 200 lietadiel v prevádzke a približne 55 % trhu.

Vo farmácii Európa stále vedie v patentoch a vo vakcínach. V roku 2024 mali firmy v Taliansku, Nemecku a Francúzsku dvojnásobok udelených farmaceutických patentov oproti Číne. Merck, Sanofi a GSK zároveň podľa citovaného experta tvorili 51 % globálneho trhu s vakcínami. Čína však zvyšovala investície do výskumu a vývoja tempom 16,2 % ročne medzi rokmi 2020 a 2024, teda dvojnásobne rýchlejšie než Európa.

Závislosť sa objavuje aj v automobilových čipoch a robotike. Automobilky BYD a Chery využívajú technológie od Infineonu, NXP a STMicroelectronics, no Európa je zároveň zraniteľná pri balení, montáži a testovaní čipov. V robotike majú európski dodávatelia podiel na komponentoch, ktoré umožňujú pohyb čínskych humanoidných robotov.  

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Vzájomná závislosť ukazuje, že technologický spor medzi EÚ a Čínou nie je jednosmerný.

Zdroj: euronews.com foto: ChatGPT