Existujúci liek na srdce pomáha zabrániť šíreniu rakoviny

Ožarovanie a chemoterapia sú účinné v boji proti rakovine, ale nádory môžu „nechať unikať“ bunky do krvného obehu a potenciálne zasiať nové nádory inde v tele. To drasticky znižuje šancu na prežitie pacienta. Nájdenie spôsobov, ako napadnúť tieto cirkulujúce nádorové bunky (circulating tumor cells – CTC), by mohlo zabrániť tomu, aby sa nové nádory uchytili, a zlepšiť výhliadky pacientov. V roku 2019 vedci z ETH Zürich testovali viac ako 2400 látok proti CTC v laboratórnych kultúrach.

Jednou z najsľubnejších bola zlúčenina nazývaná digoxín, pôvodne odvodená z náprstníka. Teraz to tím testoval na ľudských pacientoch s metastatickým karcinómom prsníka. V malej klinickej štúdii dostávalo deväť pacientov nízke dávky digoxínu počas jedného týždňa. Zistilo sa, že počet buniek na cirkulujúci klaster sa znížil v priemere o 2,2 bunky. Nezdá sa to veľa, ale populácie klastrov sú už pomerne malé a veľkosť priamo ovplyvňuje ich schopnosť vytvárať nové nádory.

Zdá sa, že digoxín pôsobí tak, že blokuje iónové pumpy v membránach nádorových buniek, čo spôsobuje, že bunky absorbujú priveľa vápnika. To zase spôsobí rozpad zhlukov. Táto technika by na boj s rakovinou sama osebe nestačila. No môže byť spárovaná s ožarovaním alebo chemoterapiou, ktorá sa zameriava na primárny nádor, zatiaľ čo digoxín zabraňuje šíreniu ochorenia. Hoci je štúdia malá, je to sľubný krok a cesta ku klinickému použitiu by mohla byť plynulejšia ako v iných prípadoch.

Digoxín sa totiž už používa na liečbu srdcových ochorení, ako je srdcové zlyhávanie a fibrilácia predsiení, takže jeho bezpečnostný profil je známy. Iné štúdie ukázali, že by mohol pomôcť aj pri chudnutí a zápaloch. Výskumníci plánujú v budúcnosti vyvinúť ďalšie verzie molekuly digoxínu, ktoré by mohli byť ešte účinnejšie, a rozšíriť štúdiu na ďalšie typy rakoviny, ktoré sú náchylné na metastázovanie. Výskum bol publikovaný v časopise Nature Medicine.

Zdroj: newatlas.com.

^{Zdroj Foto: Martin Oeggerli (Micronaut), supp. by Pathology, Univ Hosp Basel, BioEM-Lab, Biozentrum, Unibas, N Aceto ETH Zurich}