Finančným a ekonomickým udalostiam roku 2025 dominovala neistota. Ďalšia konsolidácia nás v budúcom roku neminie.

Rok 2025 sa niesol v znamení spomaleného rastu a vysokej neistoty. Globálnu ekonomiku výrazne ovplyvnil návrat ciel v USA, ktoré prispeli k spomaleniu obchodu a poklesu efektívnosti svetovej ekonomiky. Inflácia v eurozóne sa stabilizovala, kým na Slovensku zostala vyššia pre fiškálnu konsolidáciu. Rozdielna menová politika v USA a v eurozóne viedla k oslabeniu dolára a rekordnému rastu cien zlata. Rozvoj umelej inteligencie bol jedným z mála pozitívnych impulzov, pričom jeho plné prínosy sa prejavia až v ďalších rokoch.

Ekonomika Slovenska

Slovenská ekonomika v roku 2025 rástla len o približne 0,8 %, inflácia dosiahla približne 4 %, no napriek tomu reálne mzdy rástli. Deficit verejných financií zostane podľa NBS na úrovni 4,8 % HDP.[1] Hospodársky vývoj výrazne ovplyvnila pokračujúca fiškálna konsolidácia nadväzujúca na zmeny DPH z minulého roka. Vláda zároveň predstavila nový konsolidačný balík so zámerom znížiť deficit o 2,7 mld. eur, ktorý zahŕňa vyššie zdanenie najvyšších príjmov a veľkých firiem, úpravy odvodov, úspory na prevádzke štátu vo výške 1,3 mld. eur a zrušenie niektorých štátnych sviatkov. Väčšina opatrení začne platiť od roku 2026, pričom vzhľadom na pretrvávajúce vysoké deficity budú nasledovať ďalšie konsolidačné kroky aj v nasledujúcom roku.

Najväčšia miera neistoty

Svetový index neistoty podľa IMF[2] dosiahol tento rok najvyššie hodnoty za posledných 10 rokov. Za najvýraznejší faktor tejto neistoty môžeme považovať nejasné smerovanie obchodných politík vplyvom cieľ. Výrazne tak bolo ovplyvnované aj rozhodovanie v oblasti monetárnej politiky, čo prispelo k vyššej opatrnosti centrálných bánk.

ECB narazila na dno znižovania sadzieb

Infláciu v eurozóne sa podarilo znížiť z 2,5 % v januári na 2,1 % v novembri, čím sa dostala do pásma cenovej stability. Inflácia na Slovensku bola počas roka vyššia než priemer eurozóny, pričom k rastu cien výrazne prispeli aj konsolidačné opatrenia vlády. Európska centrálna banka od začiatku roka štyrikrát znížila úrokové sadzby, pričom základná depozitná sadzba klesla z 2,75 % na 2 %. Úrokové sadzby sa tak dostali do nového „bežného“ stavu a v roku 2026 sa ďalšie znižovanie neočakáva. Prezidentka ECB zároveň upozornila, že zvýšená neistota bude v nasledujúcom roku významným faktorom rozhodovania a v prípade zmeny situácie nemožno vylúčiť pohyb sadzieb oboma smermi.

FED pokračoval v znižovaní sadzieb

Inflácia v USA zostáva mierne vyššia než v eurozóne a dosahuje približne 2,7 %. Federálny rezervný systém v tomto roku trikrát znížil úrokové sadzby, a to aj napriek pretrvávajúcej neistote a obmedzenej dostupnosti dát v dôsledku vládneho shutdownu. Sadzby tak klesli celkovo o 75 bázických bodov a aktuálne sa nachádzajú v pásme 3,5 % – 3,75 %.

V roku 2026 je ďalšie znižovanie sadzieb v USA veľmi pravdepodobné. Začiatkom roka sa zároveň očakáva oznámenie nástupcu Jeroma Powella na poste predsedu FED-u. Medzi najčastejšie spomínanými kandidátmi sú Kevin Hassett, ekonomický poradca Donalda Trumpa a zástanca uvoľnenejšej menovej politiky, a Kevin Warsh, ktorý síce podporuje nižšie sadzby, no zároveň kritizuje kvantitatívne uvoľňovanie a presadzuje prísnejší rámec menovej politiky.

Clá spomalili globálny obchod

Rok 2025 bol v ekonomickom a finančnom svete výrazne poznačený clami. Donald Trump po nástupe do úradu uvalil clá na takmer všetky krajiny, čím si vytvoril silnú vyjednávaciu pozíciu. Hoci neskôr sadzby zmiernil, výsledná úroveň stále predstavuje najvyššiu efektívnu colnú sadzbu od roku 1935. Cieľom ciel je ochrana domácej ekonomiky, presun výroby do USA a dodatočný príjem pre federálny rozpočet. Ich platnosť však ohrozuje rozhodnutie Najvyššieho súdu USA – v prípade potvrdenia verdiktov nižších súdov by vláda mohla vracať približne 90 mld. USD z vybraných 195 mld. USD. Clá zároveň spomaľujú globálny obchod, zvyšujú neistotu a znižujú efektívnosť svetovej ekonomiky.

Rekordy dolára a zlata

Americký dolár zaznamenal od začiatku roka štvrté najväčšie oslabenie voči euru v tomto storočí, a to o 14,4 %, pričom aktuálne sa obchoduje okolo 1,17 USD za euro. Za týmto vývojom stojí najmä slabší než očakávaný výkon americkej ekonomiky, znižovanie úrokových sadzieb a zvýšená politická neistota. Pre investorov zainvestovaných v dolároch to predstavuje protichodný efekt popri raste akciového trhu, ktorý si v prípade indexu S&P 500 pripísal od začiatku roka 16,2 %. Naopak, zlato dosiahlo rekordné zhodnotenie, keď od začiatku roka vzrástlo o 66 %, čo je najvyšší ročný nárast od roku 1979. Rast cien podporilo zvýšené geopolitické napätie, slabý dolár a silné nákupy centrálnych bánk.

Umelá inteligencia

Rozvoj umelej inteligencie (AI) v roku 2025 predstavoval výrazný pozitívny štrukturálny impulz pre globálnu ekonomiku. Jeho plné reálne efekty však budú viditeľné až v nasledujúcich rokoch, keď bude AI hlbšie integrovaná do procesov firiem. S jej rozvojom úzko súvisí aj rýchla expanzia dátových centier a výpočtovej infraštruktúry, najmä vývoj výkonnejších čipov. Tento trend však prináša aj výrazne vyššiu spotrebu energie, čo zvyšuje tlak na energetické siete a investície do výroby elektrickej energie.