Hry vo vzdelávaní a gamifikácia / Rebríčky v gamifikácii: Fungujú ešte alebo už demotivujú?

0

Používate rebríčky ako súčasť motivácie vo svojej triede, tíme alebo aplikácii? Dávate ľuďom možnosť vidieť, ako sú na tom v porovnaní s ostatnými? Super nápad… možno. No čo ak to celé funguje inak, než ste si mysleli?

 

Rebríčky majú na prvý pohľad veľkú silu – prebudia v ľuďoch súťaživosť, ukážu im, kde sa nachádzajú, a dajú pocit prestíže tým najlepším. Lenže pravda je, že nefungujú rovnako na každého.

Kto je v hre a kto ju potichu opúšťa

Podľa známej Bartlovej typológie hráčov existujú rôzne typy ľudí. Niektorí milujú výzvy a chcú vyhrávať (tzv. achieveri a killers), iní si radšej veci objavujú (exploreri) alebo budujú vzťahy a spoluprácu (socializeri).

Ak máte vo svojej skupine ľudí, ktorí neznášajú porovnávanie alebo nemajú šancu dobehnúť „elitu“ rebríčka, môžu stratiť motiváciu. Hrať „o druhé miesto“ ich jednoducho nebaví. Alebo sa do súťaže vôbec nezapoja, lebo v nej nevidia zmysel.

Psychológovia takisto upozorňujú na tzv. negatívne porovnávanie – stav, keď si účastník rebríčka spája svoje postavenie s hodnotou vlastnej identity. Čím nižšie sa cíti, tým viac sa vzďaľuje aktivite.

Čo dávajú iné prvky gamifikácie navyše

Gamifikácia ponúka omnoho viac než len rebríčky. Napríklad:

  • Levely ukazujú pokrok a zlepšenie.
  • Mince alebo body sa dajú zameniť za niečo zaujímavé.
  • Odznaky odmeňujú konkrétne správanie – nielen víťazstvo.

Tieto prvky fungujú preto, že odmeňujú jednotlivca za jeho vlastné úsilie, nielen za porazenie iných.

Navyše existujú aj menej známe, ale veľmi účinné prvky, ako napríklad mystery boxy (náhodné odmeny), časové výzvy alebo questy – úlohy, ktoré si hráč môže vybrať podľa vlastného tempa. Tieto prvky posilňujú autonómiu, čo je jeden z troch pilierov vnútornej motivácie podľa teórie self-determination.

Keď rebríčky robia viac škody než úžitku

Predstavte si triedu, kde žiaci dostávajú papierové „vláčiky“ za každú zvládnutú úlohu. Na konci hodiny vznikne rebríček – kto má najviac, vyhráva. Znie to nevinne, ale…

Čo ak niekto zaostáva už tretí týždeň? Cíti sa ako posledný a motivácia padá. V gamifikácii sa tomu hovorí „demotivačná priepasť” – rozdiel medzi hráčmi je taký veľký, že ho slabší už nechcú (alebo nevedia) dobehnúť. Jedno z riešení je rozdeliť hráčov do tzv. tierov, teda výkonnostných úrovní. Namiesto jedného rebríčka pre všetkých môžete vytvoriť napríklad zlatý, strieborný a bronzový tier. V rámci každého z nich potom hráči súťažia so „seberovnými“, čo výrazne zvyšuje férovosť a motiváciu. Bronzový hráč tak môže byť na prvom mieste vo svojej úrovni a mať z toho dobrý pocit. Navyše môže získať výzvu postúpiť do vyššieho tieru, čo vytvára zdravý rast namiesto frustrácie.

Z výskumov zároveň vieme, že dlhodobé porovnávanie s ostatnými môže znižovať tzv. growth mindset – vieru, že sa viem zlepšovať. A ak rebríček vizualizuje poradie bez spätnej väzby alebo kontextu, vytvára len pocit výhry a prehry – nič medzi tým.

Ako teda na to? Prakticky a s citom

Ak rebríčky používate, skúste:

  • Obmedziť časový rozsah – napr. týždenné poradie miesto celoživotného
  • Zobraziť iba najbližších – napríklad troch hráčov nad a pod vami
  • Odmeňovať zlepšenie, nielen výsledok – napr. „skokan týždňa“
  • Zaviesť viacero typov rebríčkov – napr. podľa aktivít, nápadov či spolupráce

A ak pracujete offline, mená dajte na magnetky a body na tabuľu. Je to jednoduché, prehľadné a najmä flexibilné. Navyše vizuálne pútavé, čo hrá do karát zážitkovej gamifikácii.

Príklady zo života:

  • V škole môžu byť rebríčky anonymné – každý žiak má svoj avatar.
  • V tíme môžete zaviesť „ľahké reštarty“ – každý mesiac sa začína odznova.
  • V aplikácii sa môžete opierať o algoritmus, ktorý upravuje poradie len v „priateľskom rozsahu“.

Rebríčky sú ako nožnice – môžu vytvoriť pekný tvar, ale aj zarezať. Nejde o to, či ich použiť. Ide o to, komu ich dávate do rúk a aký zážitok majú vytvoriť.

Premýšľajte nad tým, čo vašich ľudí skutočne motivuje. Sú to čísla? Pokrok? Spätná väzba? Alebo niečo úplne iné? Gamifikácia má byť hra, nie nástroj na selekciu „tých lepších“.

Rebríčky sú ako nožnice – môžu vytvoriť pekný tvar, ale aj zarezať. Nejde o to, či ich použiť. Ide o to, komu ich dávate do rúk a aký zážitok majú vytvoriť.

Premýšľajte nad tým, čo vašich ľudí skutočne motivuje. Sú to čísla? Pokrok? Spätná väzba? Alebo niečo úplne iné? Gamifikácia má byť hra – nie nástroj na selekciu „tých lepších“.

A napokon – v rebríčku s 1000 súťažiacimi sa často stane, že 2. miesto bolí viac než 950. Rebríčky majú svoje miesto, ale len vtedy, keď sú citlivo nastavené, zrozumiteľné a nie sú jediným zdrojom motivácie.

Ak máte na výber medzi súťažou a zmysluplným pokrokom, vždy vyhráva ten druhý.

Úvodný obr. zdroj:  FREEPIK.COM

Zobrazit Galériu

Ján Kožlej

Všetky autorove články

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať