CANON_leto2024 CANON_leto2024 CANON_leto2024

Hybridy prasiat s ľudskými mozgovými bunkami a laboratórne minimozgy vyvolávajú etické otázky

1

Nedávno vedci z čínskeho Kantonského inštitútu biomedicíny a zdravia oznámili, že úspešne vypestovali „humanizované“ obličky v embryách prasiat. Dosiahli to tak, že geneticky upravili embryá, aby im odobrali schopnosť pestovať obličky, a potom im vstrekli ľudské kmeňové bunky. Embryá potom implantovali prasnici a nechali ich vyvíjať sa až 28 dní. Výsledné embryá boli zložené prevažne z prasacích buniek, hoci niektoré ľudské bunky sa našli v celom ich tele vrátane mozgu. Embryonálne obličky však boli z veľkej časti ľudské.

Tento objav naznačuje, že čoskoro bude možné vytvárať ľudské orgány v čiastočne ľudských, tzv. chimérických zvieratách. Takéto zvieratá by sa mohli používať na lekársky výskum alebo na pestovanie orgánov na transplantáciu, čo by mohlo zachrániť mnoho ľudských životov. Tento výskum je však z etického hľadiska kontroverzný. Mohli by sme chcieť robiť s týmito tvormi veci, ktoré by sme nikdy neurobili s človekom, napríklad zabíjať ich pre časti tela. Problém je v tom, že tieto chimérické ošípané nie sú len ošípané – sú to čiastočne aj ľudia. Keby sa chiméra človeka a prasaťa dostala na svet, mali by sme s ňou zaobchádzať ako s prasaťom, ako s človekom alebo ako s niečím úplne iným?

SAMSUNG 042024 Advertisement

Chiméry sú však len jednou z mnohých výziev. Aj iné oblasti vedy o kmeňových bunkách vyvolávajú podobne zložité otázky. V júni vedci vytvorili „syntetické embryá“, laboratórne vypestované modely embryí, ktoré sa veľmi podobajú normálnym ľudským embryám. Napriek podobnosti však nespadali do rámca právnych definícií ľudského embrya v Spojenom kráľovstve, kde sa štúdia uskutočnila. Podobne ako chiméry človeka a prasaťa aj syntetické embryá sa pohybujú na pomedzí dvoch rôznych kategórií: v tomto prípade modelu kmeňových buniek a ľudského embrya. Nie je zrejmé, ako by sa s nimi malo zaobchádzať.

V poslednom desaťročí sme boli svedkami aj vývoja čoraz dokonalejších ľudských mozgových organoidov (nazývaných aj „laboratórne vypestované minimozgy“). Na rozdiel od syntetických embryí mozgové organoidy nenapodobňujú vývoj celého človeka. Napodobňujú však vývoj tej časti, ktorá uchováva naše spomienky, myslí a umožňuje vedomé prežívanie. Väčšina vedcov si myslí, že súčasné „minimozgy“ nie sú vedomé, ale táto oblasť sa rýchlo rozvíja. Nie je nadnesené predpokladať, že mozgový organoid sa jedného dňa „prebudí“.

Obraz ešte viac komplikujú entity, ktoré kombinujú ľudské neuróny s technológiou, ako napríklad DishBrain, biologický počítačový čip vyrobený spoločnosťou Cortical Labs v Melbourne. Ako by sme mali zaobchádzať s týmito mozgami in vitro? Ako s akoukoľvek inou kultúrou ľudského tkaniva alebo ako s človekom? Alebo azda ako s výskumným zvieraťom? Možno je lákavé myslieť si, že tieto otázky by sme mali vyriešiť zaradením týchto entít do jednej alebo druhej kategórie: človek alebo zviera, embryo alebo model, ľudská osoba alebo len ľudské tkanivo.

Tento prístup by však bol chybný. Zmätok, ktorý vyvolali chiméry, modely embryí a mozgy in vitro, ukazuje, že tieto základné kategórie už nemajú zmysel. Vytvárame entity, ktoré nie sú ani jedno, ani druhé. Potrebovali by sme aj dobré dôvody na to, aby sme entitu zaradili tak alebo onak. Mali by sme vypočítať podiel ľudských buniek, aby sme určili, či sa chiméra považuje za zviera alebo za človeka? Alebo by malo záležať na tom, kde sa bunky nachádzajú?

VEĽKÁ SÚŤAŽ PRE PREDPLATITEĽOV

Filozofi utilitaristi, ktorí považujú morálny status za otázku, či má tvor nejaké záujmy a aké silné sú tieto záujmy, si myslia, že pokiaľ model embrya alebo mozgový organoid nemá vedomie, nebude mať morálny status. Ak sa však vyvinú záujmy, musíme ich zohľadniť. Takisto ak sa u chimérického zvieraťa vyvinú nové kognitívne schopnosti, musíme prehodnotiť naše zaobchádzanie s ním. Ak sa neurologická chiméra začne zaujímať o svoj život rovnako ako typický človek, potom by sme mali váhať s jej zabitím rovnako, ako by sme váhali so zabitím človeka.

Zdroj: theconversation.com.

Zobrazit Galériu

Redakcia

Všetky autorove články

1 komentár

Etická otázka reakcia na: Hybridy prasiat s ľudskými mozgovými bunkami a laboratórne minimozgy vyvolávajú etické otázky

21.9.2023 08:09
Odkedy existencia politikov vyvoláva etické otázky?
Reagovať

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať