Inteligentná bielizeň odhaľuje tajomstvá ľudskej plynatosti

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Prvé nositeľné zariadenie na svete presne meria plynatosť.

• Zdravý človek má plynatosť priemerne 32-krát denne.

• Senzory detegujú vodík ako marker aktivity črevných baktérií.

Vedecký pokrok sa často zastaví tam, kde začínajú spoločenské tabu a ostych. Typickým príkladom je plynatosť, ktorá bola v medicíne dlhé roky prehliadanou témou, napriek tomu, že ide o dôležitý indikátor zdravia nášho tráviaceho traktu. Lekári sa desaťročia spoliehali na nespoľahlivé svedectvá pacientov, ktorí často nedokázali objektívne posúdiť, či je ich stav normálny. Objektívne meranie v domácom prostredí bolo prakticky nemožné.

Tento stav sa rozhodol zmeniť tím výskumníkov z Marylandskej univerzity pod vedením profesora Brantleyho Halla. Vyvinuli unikátne technologické riešenie v podobe inteligentnej spodnej bielizne, ktorá prináša tvrdé dáta do oblasti, kde doteraz vládli len dohady a rozpaky. Ide o malé, diskrétne zariadenie, ktoré sa jednoducho pripne na bežnú bielizeň a funguje ako neustály strážca črevnej aktivity.

Technológia je založená na citlivých elektrochemických senzoroch, ktoré sú kalibrované na detekciu molekúl vodíka. Vodík je v tomto kontexte kľúčovým biomarkerom, pretože ľudské bunky ho samy o sebe neprodukujú. Jeho prítomnosť je výhradne výsledkom práce črevných baktérií, ktoré ho vylučujú pri fermentácii vlákniny a iných nestráviteľných zložiek potravy. Zariadenie tak v podstate funguje ako kontinuálny monitor metabolizmu mikrobiómu.

Prvé dáta získané touto metódou okamžite prepísali staré medicínske učebnice a ukázali, ako málo sme o vlastnom tele vedeli. Kým doterajšia literatúra uvádzala, že priemerný zdravý človek má plynatosť približne 14-krát denne, senzory odhalili, že skutočná realita je viac ako dvojnásobná. Priemerná hodnota sa ustálila na čísle 32 udalostí denne, pričom rozptyl medzi jednotlivcami je obrovský, siahajúci od 4 až po 59 udalostí.

Ukázalo sa tiež, že ľudia si veľkú časť týchto udalostí vôbec neuvedomujú, najmä počas spánku, čo vysvetľuje predchádzajúce podhodnotené odhady. Výskum má však omnoho hlbší význam než len prekonávanie štatistických rekordov. Tím spustil ambiciózny projekt Atlas ľudskej plynatosti, ktorého cieľom je vytvoriť rozsiahlu databázu prepájajúcu konkrétne potraviny s reakciou mikrobiómu u rôznych typov ľudí.

Zariadenie preukázalo vysokú presnosť v testoch, kde dokázalo s takmer 95-percentnou senzitivitou detegovať konzumáciu inulínu, čo je bežná prebiotická vláknina. Nárast produkcie vodíka zaznamenalo presne tri až štyri hodiny po jedle, čo zodpovedá času potrebnému na prechod potravy do hrubého čreva. Táto presnosť otvára dvere k skutočne personalizovanej výžive.

Technológia, ktorá už bola licencovaná pre komerčné využitie, sľubuje revolúciu pre ľudí trpiacich syndrómom dráždivého čreva alebo rôznymi potravinovými intoleranciami. Pacienti už nebudú musieť hádať, ktorá potravina im spôsobuje problémy. Namiesto toho dostanú presný graf svojej vnútornej fermentácie, čo im umožní upraviť jedálniček na základe faktov, nie pocitov. Veda tak konečne prináša svetlo aj do tých najtemnejších zákutí ľudského trávenia.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Objektívne monitorovanie trávenia umožní presnú diagnostiku intolerancií a personalizovanú úpravu stravy pre lepšie zdravie.

^{Zdroj: eurekalert.org foto: depositphotos.com}