Každý druhý mladý a vzdelaný uvažuje o odchode zo Slovenska

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET, celkovo až 50% mladých vzdelaných ľudí – vysokoškolákov i absolventov VŠ – uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich 14% uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36% o odchode na istý čas. Rozhodnutie odísť na trvalo je pritom všeobecne pevnejšie ako rozhodnutie odísť len na istý čas. Kým medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35% pevne rozhodnutých a ďalších 39% tvrdí, že pravdepodobne odíde, medzi tými, čo uvažujú o dočasnom odchode, je takých len 8%, resp. a 34%.

Zatiaľ čo medzi mladými a vzdelanými všeobecne, má úmysel odísť žiť do zahraničia celkovo každý druhý opýtaný, medzi študentmi vysokých škôl je tento podiel podstatne vyšší. Úvahy o odchode zo Slovenska priznalo celkovo až 62% študentov. Takmer každý piaty študent (19%) chce odísť na trvalo a ďalšia takmer polovica (43%) aspoň na nejaký čas. „Pomerne alarmujúcim zistením je aj to, že spomedzi študentov, ktorí uvažujú o trvalom odchode je až 42% rozhodnutých na pevno a ďalších 48% tvrdí, že pravdepodobne odíde. Naopak, medzi študentmi, ktorí chcú odísť len na nejaký čas prevažujú takí, čo s rozhodnutím stále váhajú (52%), uvádza autor projektu a analytik IVO Marián Velšic

O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29%), študenti technických vied (25%) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22%). Najmä študenti techniky a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky deklarujú pomerne vysokú pevnosť rozhodnutia zostať na trvalo. Zvláštnu skupinu tvoria študenti zdravotníckych odborov. Spomedzi nich uvažuje o trvalom odchode síce len 17%, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia.

Na rozdiel od študentov VŠ, úvahy absolventov VŠ o migrácii do zahraničia sú podstatne triezvejšie. O trvalom opustení Slovenska uvažuje iba 10% a o odchode na určitý čas ďalších 29% opýtaných. Iba necelá štvrtina (23%) z tých čo, chcú na trvalo odísť, je zároveň pevne rozhodnutá takýto krok aj urobiť.

Najvyšší podiel potenciálnych migrantov medzi absolventami je pritom z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky. O trvalom opustení Slovenska uvažuje každý desiaty (11%) a dočasnom takmer polovica z nich (43%). No s pevnosťou ich rozhodnutia je to pomerne nejasné – až 73% s takýmto rozhodnutím stále váha. Druhou najväčšou skupinou sú absolventi humanitných vied a umenia. Pomerne významnou skupinou sú tiež absolventi zdravotníckych odborov. Medzi nimi je totiž najviac takých, ktorí uvažujú o trvalom odchode (17%).

Medzi „mladými mozgami“ je destináciou č. 1 Česká republika. Preferuje ju každý piaty opýtaný (22%). Medzi TOP 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko. Týchto TOP 10 destinácií pritom tvorí takmer 70% všetkých (spontánne) menovaných krajín, do ktorých by mladí chceli odísť žiť.

„Analýza širokého spektra dôvodov ukázala, čo malých zo Slovenska takpovediac vyháňa, a naopak, čo ich na zahraničí priťahuje. Tie najzávažnejšie dôvody, ktoré mladých Slovákov „vyháňajú“ z krajiny, majú socioekonomický a politický rozmer. Sú to predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme ako napr. dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti, a pod. Významným „spúšťačom“ migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom prečo zo Slovenska odísť. Pre image krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu,“ dodáva Velšic.

Naopak, medzi najdôležitejšie dôvody, ktoré mladých na zahraničí „priťahujú“, patria vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí, zdokonalenie v cudzom jazyku, spoznávanie novej krajiny, ľudí a ich kultúry. „Mladým mozgom“ tiež na zahraničí imponujú možnosti vzdelávania – teda vysoká úroveň školstva, resp. vzdelávacieho systému, možnosť študovať to, čo ich zaujíma a vysoká úroveň vedy a výskumu.

Z ďalších výsledkov vyberáme:

• Medzi mladými vzdelanými ľuďmi je veľmi rozšírené povedomie, že zo Slovenska odchádza stále viac mladých ľudí rozhodnutých ostať v zahraničí (95%). Rovnako dominuje aj názor, že trvalý odchod mladých odborníkov do zahraničia je pre Slovensko veľkou stratou (97%) a podľa väčšiny opýtaných (81%), ak mladí slovenskí odborníci strávia nejaký čas v zahraničí, nemali by tam ostať natrvalo. Na druhej strane stoja skeptické predstavy o budúcnosti mladých vzdelaných ľudí na Slovensku. Viac ako polovica opýtaných si myslí, že mladí vzdelaní ľudia nemajú dnes na Slovensku budúcnosť, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia nemajú na Slovensku lepšie životné šance ako ostatní.
• Zo sociálno-demografického pohľadu o migrácii uvažujú častejšie respondenti z miest ako z vidieka. Najväčšmi sa to prejavuje u tých, čo chcú odísť na trvalo. Obdobné sú aj rozdiely v pevnosti rozhodnutia. Mladí z miest sú k takémuto kroku väčšmi odhodlaní ako mladí z vidieka.
• V regionálnom pohľade je potenciál migrácie najvyšší u ľudí z východu Slovenska. Medzi nimi je celkovo až 57% takých, čo chcú natrvalo alebo dočasne odísť žiť do zahraničia. Rovnako tu nájdeme aj najviac pevne rozhodnutých k takémuto životnému kroku.

Viac informácii nájdete v štúdii Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku na www.ivo.sk.  Štúdia bola realizovaná s podporou Nadácie ESET.

Metodologické údaje prieskumu

Dátum zberu údajov: máj 2021

Výskumná metóda: online reprezentatívny kvantitatívny prieskum

Veľkosť vzorky: 512 respondentov vo veku 18-29 rokov. Z toho 257 študentov vysokých škôl a 255 absolventov vysokých škôl.

Výberové znaky: pohlavie, veľkosť sídla, kraj, stupeň štúdia (bakalársky, magisterský, doktorandský)

Metodika zberu dát: dopytovanie prostredníctvom elektronického dotazníka na online paneli

Realizácia zberu údajov: agentúra FOCUS