SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement SAMSUNG_022024A Advertisement

Editorial: Keď škola už nestačí

0

Pred pár dňami mi prišiel e-mail od mamy jedného z našich čitateľov. Jej chlapec sa v detstve ešte pred X rokmi začal zaujímať o počítače a práve náš magazín bol preňho kľúčovým zdrojom informácií a vzdelávania sa najmä z oblasti OS Linux a z počítačovej bezpečnosti. Postupom času sa z neho stal počítačový hacker (verím, že ten etický :)) a po skončení školy si ho vybrala a zamestnala jedna izraelská technologická firma.

Mama tohto chlapca, teraz už zrelého mladého muža, nám v závere e-mailu ďakovala, že sme jej chlapca inšpirovali a pomohli ho nasmerovať v živote. Samozrejme, také slova sa príjemne čítajú a dodávajú pocit zadosťučinenia, že robíme aj niečo zmysluplné pre spoločnosť.
Je zrejmé, že doba sa za tých 15 – 20 rokov zmenila, teraz už na webe môžete nájsť kvantum článkov, seriálov či návodov o ľubovoľnej oblasti a nie ste odkázaní na technologický magazín, ktorý vychádza v tlačovej podobe raz za mesiac. Otázka je, koľko mladých si dá aspoň minimálnu námahu a naozaj ide na web a začne si zbierať informácie, študovať, skúšať, experimentovať, hrať sa s novými technológiami. A tým nemyslím nový model smartfónu či hru alebo apku na jedno kliknutie, stiahnutú z webu.

Doba sa zmenila aj v tom, že „mládežníci“ sú akosi menej zvedaví, menej snaživí, očakávajú, že všetko dostanú na tácke rovno pred nos, navyše to musí ešte aj jednoduché, zábavné a rýchle. Nijaké texty, najlepšie krátke „funny“ video. Nič, nad čím by bolo treba rozmýšľať, niečo si naštudovať a pocvičiť si mozgové závity. Ospravedlňujem sa za zámerné paušalizovanie. A aby bolo jasné, nikoho neodsudzujem, súčasní mládežníci sú len obete školského systému a domácej výchovy, kde sa rodičia uspokoja s tým, keď vidia, ako ich ratolesti na svojich smartfónoch/tabletoch „bravúrne zvládajú tie in- formačné technológie“, čo od skutočných e-skills má poriadne ďaleko.

Bolo to evidentné na nedávnom podpisovaní dokumentu o vytvorení Digitálnej koalície, ktorá si dáva za cieľ pripraviť Slovákov všetkých vekových kategórií na prácu a život v nastupujúcej digitálnej ekonomike. Na Slovensku podľa viacerých zdrojov chýba 10 – 15 000 ítečkárov, ale podľa rektorov technologických univerzít sa na vysoké školy hlási len zlomok týchto počtov. Keď si jeden z dekanov posťažoval, že ročne vygenerujú len 22 absolventov IT smerov, naplno zarezonovalo, aký hlboký je tento problém. Samozrejme, s moderným vyučovaním technolo- gických predmetov treba začať už od základnej školy, problém je v tom, že takto pripravené deti/absolventi opustia lavice až o 13 až 18 rokov... A výzvy, ktoré prináša digitálna ekonomika pre firmy či celú spoločnosť a ktorým bude treba čeliť, sú už za dverami. Napríklad masívne využívanie umelej inteligencie v priemysle, obchode, výrobe, službách atď., čo povedie k uvoľneniu ľudského personálu z množstva pracovných pozícií, a nielen z montážnych liniek vo fabri- kách, čo sa deje už dnes, ale všade. Podľa analytických firiem sa však s týmto fenoménom poriadne a naplno zblízka oboznámime už o 5 až 7 rokov, čo je nesmierne blízko.  

Súčasné vzdelanie, ktoré aktuálni študenti dostávajú a dlhé roky ešte budú dostávať, bude v tom čase už viac-menej nepoužiteľné. Keby som bol na ich mieste, asi by ma zaujímalo, aký bude ďalší vývoj technológií, ekonomiky a spoločnosti, aké schopnosti sa budú vyžadovať, aké zručnosti sa uplatnia na trhu prace tak, aby som sa mohol čo najlepšie uplatniť. Lebo biznis je nemilosrdný, ak bude UI v daných činnostiach rýchlejšia, efektívnejšia, kvalitnejšia a lacnejšia, samozrejme, v komerčnom sektore dostane pred človekom prednosť. A komu by sa chcelo zostať doma na minimálnej podpore...

Ako motív na „rozhýbanie sa“ nie je úplne najšťastnejšie využiť tlak strachu či obavy z uplatnenia sa v práci, ale ak to splní účel, tak dobre. Omnoho lepšie však je, ak je dieťa odmalička vedené k tomu, aby bolo zvedavé, aby si všímalo svet okolo seba, zaujímalo sa o to, ako veci fungujú, a snažilo sa zlepšiť ho, prispieť k tomu, aby fungovali lepšie, aby bol svet bezpečnejší, krajší a zdravší a ľudia veselší, múdrejší a šťastnejší. Uvedomujem si, že to znie ako z nejakej propagandistickej brožúrky, ale je to tak. Cesta k tomuto ideálu pritom môže byť vyčerpávajúca, ale aj vzrušujúca, náročná, ale aj zábavná, každý  si môže nájsť to svoje. Technológie totiž prenikajú do úplne všetkých oblastí života a vznik-nú také interdisciplinárne študijné odbory, o akých sa nám doteraz ani nesnívalo. Dizajnér stratégií bojových dronov, kontrolór umelej inteligencie pri obchodovaní na burze, školiteľ chirurgických robotov, bezpečnostný supervízor priemyselných nanobotov, dohľadový dispečer autonómnych lietajúcich taxíkov, psychológ domácich robotických spoloč- níkov atď. Takéto a ešte bizarnejšie budúce profesie sa vám môžu teraz na prvý pohľad zdať mierne uletené, ale možno nie sú až tak ďaleko od budúcej reality.

V každom prípade by som si dovolil odporúčať rodičom, aby sa začali viac zaujímať o budúce uplatnenie svojich detí a motivovať ich, aby získali potrebné zručnosti, a podporovať ich v tom. A študentom zase to, aby nečakali, že vzdelanie potrebné na ich budúci život získajú v škole, ale začali sledovať dianie a študovať, čo za zmeny sa to na nás chystajú, rozmýšľať, ako by sa v rámci tých zmien mohli uplatniť, a doplniť si vedomosti a potrebné zručnosti. A v tomto im s naším magazínom radi pomôžeme.

Martin Drobný

Všetky autorove články
editoriál vzdelavanie

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať