Kvantový čip v mozgu by nám mohol priniesť rozšírené vedomie

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Vedomie môže súvisieť s kvantovými procesmi.

• Dôkazy zatiaľ nie sú priame.

• Cieľom by bolo predĺžiť tvorivé stavy.

Fyzik Vlatko Vedral tvrdí, že ľudské vedomie by raz mohlo byť rozšírené pomocou kvantových technológií. Vedral je profesor fyziky na Oxfordskej univerzite a venuje sa kvantovej informácii. Neopisuje hotový prístroj ani klinický plán, ale hypotézu o tom, že mozog môže využívať procesy pripomínajúce dvojštrbinový experiment.

Základom úvahy je starý spor o to, ako kvantový svet prepája vlnové a časticové správanie. Vedral pripomína Nielsa Bohra, Davida Bohma a princípy, ako superpozícia, interferencia a previazanie. Dvojštrbinový experiment ukazuje, že fotóny, elektróny, neutróny aj väčšie molekuly sa môžu správať, akoby prechádzali dvoma štrbinami naraz, kým pozorovanie nezmení výsledný obraz.

Autor prenáša túto logiku do mysle. Pri rozhodovaní si človek podľa neho chvíľu drží viac možností naraz a až neskôr ich „zrúti“ do jednej voľby. Tvorivosť by tak mohla vznikať najmä v neurčitých, paralelných stavoch, ktoré sa podobajú interferencii myšlienok.

Od tejto predstavy sa odvíja nápad na kvantový čip. Namiesto drog, ktoré Aldous Huxley spájal so zmeneným vnímaním v knihe The Doors of Perception, by technológia mala tlmiť „šum“, ktorý ukončuje neurčité myslenie. Čip by teoreticky predĺžil superpozičné stavy a chránil ich pred kolapsom.

Najväčším otvoreným bodom je miesto, kde by sa takéto stavy v mozgu nachádzali. Roger Penrose špekuloval o mikrotubuloch, dutých tyčovitých štruktúrach eukaryotického cytoskeletu, ktoré sa podieľajú napríklad na vnútrobunkovom transporte. Vedral však priznáva, že dôvod veriť v kvantovú interferenciu mikrotubulov zatiaľ nie je silný.

Vedral kontrastuje tento model s AI, ktorá podľa neho sleduje definované výpočtové kroky a nemá kvantovú neurčitosť na základnej úrovni. Ak by sa hypotéza potvrdila, výsledkom by nemuselo byť len rýchlejšie počítanie. Autor uvažuje o kvalitatívne inom vnímaní reality, zatiaľ však ide o hranicu medzi fyzikou, filozofiou a veľmi opatrnou špekuláciou.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Hypotéza pripomína, že výskum vedomia potrebuje odvahu aj experimentálne dôkazy pred zásahmi do ľudského mozgu.

Zdroj: popularmechanics.com foto: ChatGPT