Ľudské myslenie je extrémne pomalé a nepomôže mu ani Neuralink
Nová štúdia výskumníkov z Caltechu vypočítala, že náš mozog spracúva informácie extrémne nízkou rýchlosťou približne 10 bitov za sekundu. Toto pokojné tempo môže mať evolučné korene, aj keď naše zmyslové orgány zhromažďujú údaje asi 100 miliónov krát rýchlejšie. Digitálne povedané, jeden bit je jedna jednotka alebo nula a reťazec z nich sa používa na kódovanie informácií. Výskumníci v novej štúdii sa najprv rozhodli definovať jeden bit z ľudského hľadiska.
Samozrejme, líši sa v závislosti od konkrétneho spôsobu spracovania informácií, napríklad pri čítaní a písaní vyčíslili jeden bit ako jeden znak textu a pri počúvaní reči je to v podstate jeden zvuk. Pri písaní vychádzali z príkladu profesionálnej pisárky. Tá dokáže písať rýchlosťou 120 slov za minútu a pri priemere päť znakov na slovo to vychádza na 10 stlačení klávesov čiže bitov za sekundu. V prípade zvuku je odporúčaná rýchlosť, aby bolo reči rozumieť, až 160 slov za minútu. Pri použití rovnakých výpočtov to vychádza na 13 bitov za sekundu.
Tím ďalej vypočítal podobné bitové rýchlosti pre extrémne príklady spracovania ľudských informácií. Patrí sem riešenie Rubikovej kocky rýchlosťou svetového rekordu, čo vychádza na 11,8 bitu za sekundu, úlohy na zapamätanie si číslic (4,9 bit/s), profesionálny Tetris (7 bit/s). Na základe toho tím dospel k záveru, že približne 10 bitov za sekundu je dobrý priemer pre rýchlosť ľudského myslenia. V porovnaní s umelými systémami prenosu dát je to extrémne pomalé. Napríklad rýchlosť Wi-Fi sa zvyčajne meria v stovkách miliónov bitov.
Dokonca je to pomalé aj v porovnaní s naším vlastným hardvérom – zmyslovými orgánmi a nervovým systémom. Tím vypočítal, že jeden čapíkový fotoreceptor v ľudskom oku dokáže prenášať informácie rýchlosťou približne 270 bitov za sekundu, čo vychádza na neuveriteľných 1,6 miliardy bitov za sekundu na oko. Zdá sa, že zrakový nerv ich potom komprimuje na približne 100 miliónov bit/s. To však stále prevyšuje rýchlosť nášho myslenia, najmä ak vezmeme do úvahy obrovské množstvo vstupných informácií, ktoré v rovnakom čase prúdia z našich ostatných zmyslov.
Jednotlivé neuróny majú kapacitu na oveľa rýchlejšie prenosy dát, ale v praxi zvyčajne pracujú rýchlosťou približne 10 bitov za sekundu, tvrdí tím. Mohlo by ísť o pozostatok z čias našich najstarších predkov, ktorí sa potrebovali sústrediť len na pohyb smerom k potrave a preč od predátorov. Preto môžeme mať naraz v popredí našej mysle len jeden „myšlienkový prúd“.
Dôsledky pre budúce technológie sú trochu znepokojujúce. Vedci tvrdia, že počítače, roboty a umelá inteligencia dokážu spracúvať informácie oveľa rýchlejšie ako my a budú sa ešte zrýchľovať. Je to zlá správa aj pre každého, kto dúfa, že rozšíri svoje kognitívne schopnosti pomocou AI prostredníctvom systémov, ako je Neuralink od Elona Muska. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa počítač zrýchli, náš zastaraný hardvér bude stále prekážkou.
Štúdia si však vyžaduje trochu manipulácie s číslami. Bity mozgu a počítačové bity nie sú dokonale porovnateľné, napríklad systémy ako ASCII potrebujú na zakódovanie každého znaku sedem bitov, pričom nová štúdia tvrdí, že v mozgu pripadá na jeden bit jeden znak. Navyše je ťažké kvantifikovať bity pre rôzne ľudské činnosti. V každom prípade je to však zaujímavá štúdia, ktorá vás prinúti premýšľať. Výskum bol publikovaný v časopise Neuron.
Zdroj: newatlas.com.
Zdroj Foto: depositphotos.com.
