Mikročip s krídlami veľký ako zrnko piesku. Príležitosť alebo hrozba?

Výskumníci z Northwestern University v Illinois, inšpirovaní spôsobom, ako stromy, napríklad javory, rozptyľujú svoje semená len pomocou silného vetra, vyvinuli množstvo malých lietajúcich mikročipov, z ktorých najmenší je sotva väčší ako zrnko piesku. Ich „mikroletca“ zachytí vietor a otáča sa ako vrtuľník smerom k zemi. Mikročipy môžu byť vybavené ultraminiatúrnou technológiou vrátane senzorov, zdrojov energie, antén na bezdrôtovú komunikáciu a dokonca aj zabudovanou pamäťou na ukladanie údajov.

Zámerom tímu bolo umožniť distribuovať funkčné miniaturizované elektronické zariadenia na snímanie prostredia na monitorovanie kontaminácie, sledovanie populácie alebo sledovanie chorôb. Chceli navrhnúť zariadenia, ktoré by zostali vo vzduchu čo najdlhšie, čo by umožnilo maximalizovať zber relevantných údajov. Keď mikročip padá, jeho krídla interagujú so vzduchom a vytvárajú pomalý, stabilný rotačný pohyb.

Takéto zariadenia by sa mohli hromadne zhadzovať z oblohy a rozptyľovať na monitorovanie sanačných prác v oblasti životného prostredia po úniku ropy alebo na sledovanie úrovne znečistenia ovzdušia v rôznych výškach. Paradoxne by sa však mohol vytvoriť nový znečisťovateľ životného prostredia pri snahe zmierniť účinky iného znečisťovateľa.

Vedci hovoria, že treba dôkladne zvážiť účinné metódy zhodnocovania a likvidácie. Jedno z riešení by mohlo byť využívanie zariadení skonštruovaných z materiálov, ktoré sa prirodzene resorbujú do životného prostredia prostredníctvom chemickej reakcie a/alebo fyzikálneho rozpadu na neškodné konečné produkty. Laboratórium Johna A. Rogersa z Northwesternu, ktorý viedol vývoj nového zariadenia, už pracuje na elektronike, ktorá sa rozpustí vo vode, keď doslúži. S použitím podobných materiálov sa tím snaží vytvoriť lietajúce mikrozariadenia, ktoré by sa časom mohli rozložiť a zmiznúť v podzemnej vode.

„Vyrábame takéto fyzicky pominuteľné elektronické systémy s použitím rozložiteľných polymérov, kompostovateľných vodičov a rozpustných čipov s integrovanými obvodmi, ktoré sa pri vystavení vode prirodzene rozplynú na konečné produkty neškodné pre životné prostredie,“ hovorí Rogers. Výskum bol uverejnený v časopise Nature.

Zdroj: sciencealert.com.