Mohlo by byť zaplavenie Sahary riešením klimatickej krízy?

V posledných týždňoch sa vo vedeckej komunite opäť objavila myšlienka zaplavenia saharskej púšte v rámci boja proti klimatickým zmenám. Podobné plány prvýkrát navrhol škótsky inžinier Donald McKenzie v roku 1877, dávno predtým, ako sa svet začal prudko otepľovať. V tom čase boli motiváciou hospodárske, sociálne a vojenské podmienky v Afrike. Dnes, keď sa pohybujeme na hranici klimatickej krízy, je to jeden z pozoruhodných konceptov na riešenie globálneho otepľovania. Je zrejmé, že zaplavenie Sahary by bol geoinžiniersky projekt mamutích rozmerov s veľmi nepredvídateľnými výsledkami. A ako by sme ho uskutočnili?

Zaplavenie Sahary bolo inšpirované všeobecne uznávanou teóriou, že Stredozemné more vzniklo masívnou záplavou. Vedci sa domnievajú, že v určitom okamihu bolo toto územie odrezané od Atlantického oceánu, čo spôsobilo vyschnutie mora počas dlhšieho obdobia sucha. To, čo zostalo zo Stredozemného mora, bola veľká slaná panva, ktorá vtedy spájala Európu so severnou Afrikou. Ako sa teda Stredozemné more stalo známym dovolenkovým miestom, ktoré sa pýši ešte stále bohatou morskou biodiverzitou? Vedci poukazujú na záplavy v epoche staršieho pliocénu, ktoré do oblasti priniesli búrlivý príval vody.

Uvažuje sa o zopakovaní tejto historickej udalosti na Sahare. Tí, ktorí chcú, aby sa Saharské more stalo skutočnosťou, tvrdia, že projekt by vytvoril záchranné lano pre región. Podľa nich by simulácia prirodzenej záplavy uprostred miesta takmer bez života umožnila, aby sa stalo bohatým na rôzne druhy mikroorganizmov, rias, stromov a živočíchov. Dodávajú, že nakoniec by sa nový zdroj vody a všetok rastlinný život okolo neho mohol stať jedným z najnovších a najdôležitejších miest na zachytávanie uhlíka na svete.

Do realizácie tohto projektu investoval akcelerátor startupov Y Combinator zo Silicon Valley. Spoločnosť predpovedala, že na zaplnenie 0,7 milióna hektárov púšte by bolo potrebných približne 900 biliónov litrov odsolenej oceánskej vody. Čerpanie a odsoľovanie všetkej tejto vody by si však vyžadovalo toľko energie, že existujúce elektrické siete na celom svete by neboli schopné vykonať túto prácu pričom projekt by stál 50 biliónov USD. Aj keď odhliadneme od týchto obrovských prekážok, vedci nie sú optimistickí, že by sa zaplavenie Sahary vôbec podarilo.

V oblasti, kde je tak málo vody a kde je extrémne vysoké vyparovanie, neexistuje záruka, že by sa saharské more udržalo dostatočne dlho na to, aby sa v ňom postupne rozvinula biodiverzita. Navyše by sme tak mohli vymeniť jeden problém za druhý. Hrozilo by vyhubenie tých niekoľkých vzácnych živočíchov, ktoré v tomto extrémnom prostredí dobre prežívajú.

Zmeny, ktoré môžeme vykonať pomocou existujúcich technológií (zastavenie využívania fosílnych palív, radikálny prechod na ekologickú energiu a celkové zníženie ničenia životného prostredia) sú oveľa reálnejšími krokmi k riešeniu našej súčasnej ekologickej dilemy. Ak si uvedomíme, akou rýchlosťou sa rozbieha väčšina ekologických projektov, zdá sa nepravdepodobné, že by sa za nášho života podarilo niečo také riskantné, ako je premena Sahary na more.

Zdroj: thred.com.