Mozgový implantát dokáže bezdrôtovo prekladať myšlienky na text s presnosťou 94 %

Výskumníci v rámci projektu BrainGate demonštrovali u ľudí prvé použitie bezdrôtového vysielača schopného prenášať nervové signály s vysokou presnosťou. Rozhrania mozog – počítač (BCI) predstavujú novú asistenčnú technológiu, ktorá umožňuje ľuďom s ochrnutím písať na počítačových obrazovkách alebo manipulovať s robotickými protézami len na základe myšlienky na pohyb vlastného tela.

Teraz však vedci prvýkrát v rámci dlhodobej výskumnej spolupráce nazvanej BrainGate využili umelú inteligenciu na interpretáciu signálov nervovej aktivity generovaných počas písania rukou. Zatiaľ čo tradičné BCI využívajú fyzické prepojenie, tie teraz nahradil malý vysielač s najväčším rozmerom približne 5 cm a hmotnosťou o niečo viac ako 40 gramov. Jednotka sa umiestňuje na hlavu používateľa a pripája sa k sústave elektród v motorickej časti mozgovej kôry pomocou rovnakého portu, aký používajú káblové systémy. 

V experimente sa 65-ročný muž, ktorého ruka bola niekoľko rokov ochrnutá, sústredil, akoby písal – myslel na vytváranie písmen pomocou imaginárneho pera a papiera. Elektródy implantované v jeho mozgovej kôre pritom zaznamenávali signály jeho mozgovej aktivity, ktoré potom interpretovali algoritmy bežiace na externom počítači a dekódovali trajektórie pomyselného pera muža, ktorý v mysli obkresľoval 26 písmen abecedy a niektoré základné interpunkčné znamienka.

Experiment ukázal, aký veľký potenciál by mohol virtuálny systém písania rukou ponúknuť ľuďom, ktorí stratili prakticky všetky fyzické pohyby. Pri testoch bol tento muž schopný dosiahnuť rýchlosť písania 90 znakov za minútu (zhruba 18 slov za minútu) s približne 94-percentnou presnosťou (so zapnutou automatickou opravou sa presnosť zvýšila na 99 %). Táto rýchlosť je nielen výrazne vyššia ako pri predchádzajúcich experimentoch s BCI, ale je takmer rovnaká ako rýchlosť písania používateľov smartfónov vo vekovej skupine muža (približne 115 znakov alebo 23 slov za minútu), tvrdia výskumníci.

Hovoria, že písmená abecedy sa od seba tvarovo veľmi líšia, takže umelá inteligencia dokáže rýchlejšie dekódovať zámer používateľa pri kreslení znakov v porovnaní s inými systémami BCI. Súčasný systém je však len dôkazom konceptu, ktorý bol demonštrovaný iba pri práci s jedným účastníkom, takže zatiaľ rozhodne nejde o kompletný, klinicky použiteľný produkt. Vedci chcú pokračovať vo výskume zaškolením ďalších ľudí na používanie rozhrania, rozšírením súpravy znakov o ďalšie symboly (napríklad veľké písmená), zdokonalením citlivosti systému a pridaním sofistikovanejších editačných nástrojov pre používateľa. Výskum bol opísaný v časopise Nature.

Zdroj: thebrighterside.news.