Nepoučili sme sa. Emisie z fosílnych palív dosiahli rekordnú úroveň

Podľa novo zverejnenej klimatickej správy sa predpokladá, že globálne emisie uhlíka v roku 2023 vzrastú a sú výrazne vyššie, ako keď bola podpísaná historická Parížska dohoda. Výskumníci z Centra pre medzinárodný výskum klímy a životného prostredia (CICERO) v Oslo v Nórsku každý rok vo svojej správe o globálnom uhlíkovom rozpočte starostlivo vypočítavajú, koľko oxidu uhličitého krajiny uvoľňujú do zemskej atmosféry. Predpokladaná miera rastu na tento rok 1,1 percenta je vyššia hodnota ako priemerná miera rastu 0,5 percenta ročne za posledných 10 rokov.

Emisie uhlíka sú takisto o šesť percent vyššie ako pri rokovaní o Parížskej dohode v roku 2015, takže dosiahnutie ambicióznych teplotných cieľov stanovených v dokumente bude ešte náročnejšie. V roku 2023 dosiahli emisie CO₂ z fosílnych palív rekordnú úroveň, uviedli vedci. Celkovo bolo v roku 2023 do atmosféry Zeme vypustených približne 37,5 gigatony čiže 37,5 miliardy ton oxidu uhličitého. Vedci však zdôrazňujú, že stále máme schopnosť znížiť emisie a vyhnúť sa najhorším dôsledkom otepľovania zemegule.

Hoci v niektorých štátoch sa v roku 2023 emisie uhlíka znížili (napríklad v Spojených štátoch o tri percentá), v iných krajinách vzrástli, a to vrátane Indie, ktorá vyprodukovala o 8,2 percenta viac emisií, a Číny, kde sa emisie zvýšili o štyri percentá. Očakáva sa, že emisie CO₂ z používania ropy vzrastú o 1,5 percenta, najmä z leteckej a pozemnej dopravy v Číne, aj keď tieto emisie sú stále pod úrovňou pred pandémiou.

Takisto emisie zo zemného plynu sa môžu veľmi mierne zvýšiť (približne o 0,5 percenta), ale môžu zostať aj rovnaké alebo dokonca klesať.  Hoci v Číne dochádza k zvýšenej spotrebe zemného plynu, v Európskej únii sa znížila v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Napriek tomu, že došlo k výraznému nárastu využívania obnoviteľnej energie, a to aj v Číne, tá nedržala krok s rastúcimi emisiami uhlíka.

„Čína zaznamenala pokračujúci silný rast veternej a solárnej energie, bez ktorej by bol rast emisií oveľa vyšší,“ uviedol vo vyhlásení Jan Ivar Korsbakken, vedúci výskumník v CICERO, ktorý robí prognózy čínskych emisií. „Slnko a vietor však nedokázali pokryť vysoký rast dopytu po elektrine a nízku produkciu vodnej energie v dôsledku sucha, takže rástla aj výroba uhoľnej energie.“ Nárast pokračuje už dvanásty rok po sebe, pričom sa priemerné množstvo CO₂ v zemskej atmosfére zvýšilo o viac ako dve častice na milión (ppm).

Hladiny CO₂ v atmosfére sú teraz najvyššie za milióny rokov. S rastúcimi emisiami sa pre svet sťažuje splnenie klimatických cieľov stanovených v Parížskej dohode, konkrétne udržať otepľovanie Zeme pod 1,5 až 2 °C nad predindustriálnymi úrovňami.  Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru sa teplota Zeme od roku 1800 už zvýšila o niečo viac ako 1 °C. Čím viac uhlíka uvoľníme do našej atmosféry, tým viac bude priemerná teplota Zeme rásť. A posledných deväť rokov bolo podľa NASA najteplejších v histórii, prinajmenšom od začiatku moderného vedenia záznamov v roku 1880.

Zdroj: sea.mashable.com.