Umelá inteligencia dokáže zrekonštruovať obrázky z mozgových vĺn človeka s presnosťou viac ako 75 %

Vedci boli údajne prvýkrát schopní použiť umelú inteligenciu (AI) na rekonštrukciu obrázkov výlučne z mozgovej aktivity ľudí s presnosťou viac ako 75 %. Podľa japonských novín The Mainichi je obnova obrázkov z mozgovej aktivity zvyčajne možná len vtedy, keď subjekt skutočne vidí obrázky vlastnými očami, prípadne keď bol špecifikovaný typ obrázkov, ako sú tváre, písmená alebo jednoduché postavy. Tím výskumníkov z Národného inštitútu pre kvantovú vedu a technológiu (QST) v Japonsku však teraz preukázal, že možno presne rekonštruovať aj zložité obrázky pomocou AI, a to takmer výlučne na základe myšlienok človeka.

V článku publikovanom v časopise Neural Networks vedci odhalili, ako zaznamenávali mozgovú aktivitu ľudí, ktorí si prezerali 1200 rôznych obrázkov, keď sa nachádzali v zariadení na zobrazovanie funkčnou magnetickou rezonanciou (fMRI). Denník Mainichi uvádza, že umelá inteligencia rozpoznávala obrázky aj na základe „bodových tabuliek“ s približne 6,13 miliónmi faktorov, ako sú farba, tvar a textúra. Vedci vyvinuli aj program na prekladanie nervových signálov, ktorý porovnáva mozgovú aktivitu s bodovacou tabuľkou, pričom vytvára nové bodovacie tabuľky pri vstupe novej mozgovej aktivity.

Účastníkom sa potom zobrazila ďalšia súprava obrázkov, ktoré sa líšili od pôvodných 1200 obrázkov, a ich mozgová aktivita bola meraná pomocou fMRI o 30 minút až hodinu neskôr, pričom boli požiadaní, aby si predstavili, aký obrázok videli. Po zadaní záznamov vytvoril prekladač nervových signálov bodovacie tabuľky, ktoré boli vložené do ďalšieho programu generatívnej umelej inteligencie s cieľom rekonštruovať obraz, pričom prešli 500-krokovým procesom revízie.

Podľa článku prelomová metóda vedcom umožnila použiť AI na rekonštrukciu pôvodných obrazov s presnosťou 75,6 %, čo je veľký krok oproti predchádzajúcim snahám, ktoré umožňovali presnosť 50,4 %. Vedci sa domnievajú, že táto technológia by mohla byť prospešná v oblasti medicíny, najmä u ľudí, ktorí stratili schopnosť verbálne komunikovať, a mohla by viesť k novým formám komunikácie.

Zdroj: petapixel.com.