Editorial: Nič proti pokroku a technológiám
Tak ako napredujú technológie, čoraz viac strácame schopnosť vyznať sa v nich, spravovať ich a v prípade potreby si ich aj opraviť. Kedysi, keď sa mi upchal karburátor, vybral som ho, vyčistil, namontoval späť a išlo sa ďalej. Podobne som si vedel doplniť disk do desktopu, vymeniť pamäte alebo základnú dosku. Dnes v prípade poruchy na aute mi ako jediná možnosť zostáva ísť s ním do servisu, kde ho ako pacienta napoja na prístroje, zistia, čo mu je, a prípadne mu ešte nahrajú novú aktualizáciu softvéru. Podobne ani v prípade ultratenkého notebooku už nemám šancu vŕtať sa v ňom a pokúšať sa niečo vymeniť.
Postupne sa do našich domácností budú dostávať virtuálni asistenti typu Siri, Cortany, Alexy a spol., prostredníctvom ktorých budeme ovládať všetko. Pri príchode domov ich požiadame: „Siri, urob mi kávu, povysávaj dlážku a pozri, čo treba kúpiť v obchode.“ V skutočnosti to bude vo finále prebiehať inak, pretože Siri už bude vedieť, že po príchode domov z práce si vždy dávame kávu, keď uzná za vhodné, naštartuje na diaľku robotický vysávač, aby upratal dlážku vtedy, keď vy ste v práci, a priebežne bude monitorovať stav zásob potravín a dopĺňať chýbajúce maslo, chlieb a zeleninu. Respektíve Siri ich bude objednávať a robotizovaný dron ich dodá priamo k vám domov do chladničky, takže po príchode domov už bude všetko vybavené, nachystané. A ešte vám k tomu Siri alebo niektorá z jej kolegýň pustí obľúbenú hudbu a nastaví interiérové svetlo podľa toho, či potrebujete dodať energiu alebo, naopak, upokojiť sa a zrelaxovať. Cez domáce kamery totiž časom dokáže vyčítať z vašej tváre napätie a z tónu vášho hlasu to, v akom emocionálnom rozpoložení práve ste. Postupne sa z našich domácností stratia klasické spotrebiče a nahradia ich automatizované robotické verzie, ktoré fungujú bez zásahu človeka efektívnejšie. Stratia sa diaľkové ovládače (tie sa stále strácajú už dnes), veď kto by ich aj v budúcnosti hľadal, keď si hlasitosť či výber hudby a filmu budeme vedieť nastaviť či objednať iba zvolaním: „Google, zvýš hlasitosť o 30 %.“ Klasické mechanické zámky vo dverách nahradia elektronické, ovládané na diaľku, okná budú asi tiež ovládané elektronicky (ak sa vôbec budú dať otvárať mechanicky...), pretože o kvalitu vzduchu sa bude starať samostatný sofistikovaný ventilačný systém, ktorý nebude chcieť dovoliť nekontrolovaný prienik cudzieho neprefiltrovaného vzduchu.
Celá domácnosť bude prepchatá snímačmi, kamerami, mikrofónmi a reproduktormi, takže si nebudete môcť slobodne z duše na plné hrdlo zanadávať, keď si nedopatrením tresnete kladivom po prste, bez toho, aby si to starostlivá Alexa všimla a nezačala sa pýtať, či je všetko v poriadku, púšťať upokojujúcu hudbu, svetlo a objednávať vás na preventívne vyšetrenie alebo sedenie k psychológovi... Zabudol som na jednu podstatnú vec – v domácnosti budúcnosti už asi nebude ani to kladivo, skrutkovač či kliešte, veď načo aj, keď nič z domácej výbavy sa nebude dať svojpomocne nainštalovať, namontovať či opraviť... Ak sa niečo pokazí, Alexa objedná výmenu alebo robotického opravára v čase, keď sme v práci, takže si ani nevšimneme, že sa niečo pokazilo.
Nič proti pokroku, ale trochu mám problém s takou silnou závislosťou od technológií. Iste je pohodlnejšie pred spaním zvolať už poležiačky z postele: „Siri, vypni svetlo, telku, zamkni vonkajšie dvere a skontroluj, či deti spia...“ ako vyskočiť a urobiť to všetko svojpomocne. Ale je to neosobné, chýbalo by mi pohladkanie milovaného spiaceho dieťaťa po hlávke. Takisto sa chcem sám ubezpečiť, že všetko je v poriadku. A navyše mi prospeje pohyb a aktivita. Ináč mi to veľmi pripomína scenár filmu Wall-E, kde sa z ľudí stali obézne prihlúple a akcie neschopné konzumné bytosti, ktoré sa prevážali na vznášadlách, lebo sa už nevládali pohybovať po vlastných.
Takisto mám problém so zraniteľnosťou zabezpečenia takýchto autonómnych systémov, najmä keď sú spojené s osobným životom. Fakt netúžim po tom, aby sa niekto na diaľku hral so zámkom vonkajších dverí na byte, prezeral si zábery z domácich kamier alebo testoval domácich robotických pomocníkov, koľko vydržia. A je jasné, že k prienikom do zabezpečenia bude dochádzať – či už technologickým, alebo cez sociálne inžinierstvo. A keď sa do všetkého zamontuje ešte aj umelá inteligencia, poisťovne, štátne úrady a nejaká forma autoritatívneho spoločenského zriadenia starajúca sa o „naše a spoločné blaho“, bude o zábavu postarané. Tentoraz to však už nebude filmové sci-fi, ale realita.
Aby sme sa rozumeli, mám rád technológie, teším sa z pokroku, ktorý sa odohráva priamo pred našimi očami, a mám rád aj pohodlie, ale všetko s mierou. Je na nás, do akej miery si necháme zautomatizovať život a do akej miery si necháme kontrolu nad ním vo vlastných rukách.
