Nová štúdia presne určila dĺžku spánku potrebnú na spomalenie starnutia

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Optimálna dĺžka spánku je 6,4 až 7,8 hodiny.

• Nedostatok aj prebytok spánku urýchľujú starnutie orgánov.

• Krátky spánok priamo predikuje výskyt metabolických ochorení.

Štúdia zverejnená vo vedeckom žurnále Nature analyzuje vzťah medzi trvaním spánku a rýchlosťou biologického starnutia orgánov. Tím vedcov z Kolumbijskej univerzity vyhodnotil údaje od pol milióna dobrovoľníkov zapojených do britskej zdravotnej štúdie. Pomocou strojového učenia prepojili zozbierané údaje o dĺžke odpočinku s rýchlosťou starnutia rôznych častí ľudského tela.

Výsledky ukazujú, že pre dospelých v strednom a staršom veku sa optimálna dĺžka spánku pohybuje od 6,4 do 7,8 hodiny za noc. Tieto hodnoty sa odlišujú od zaužívaného odporúčania ôsmich hodín spánku pre každého dospelého človeka na udržanie zdravia. Odchýlka od tohto rozmedzia oboma smermi zrýchľuje proces starnutia takmer vo všetkých orgánoch, vrátane mozgu, srdca a pľúc.

Vedci navrhli nový spánkový graf na posúdenie vzťahu medzi udávaným spánkom a biologickými hodinami starnutia jedincov. Tieto biologické hodiny získali z údajov magnetickej rezonancie, bielkovín a vzoriek z produktov bunkového metabolizmu. Analyzované dáta ukázali konzistentný vzťah v tvare písmena U medzi dĺžkou spánku a biologickým vekom naprieč viacerými telesnými systémami.

Zistilo sa, že nedostatok aj nadbytok spánku spôsobujú zrýchlené starnutie pľúc, pečene a buniek imunitného systému na molekulárnej úrovni. Spánková nerovnováha prináša telu celkovú metabolickú záťaž, ktorá môže narušiť hormonálnu rovnováhu a metabolizmus cukrov. Na úrovni tkanív zažívajú mozog, tukové zásoby a pankreas pri extrémoch spánku jasné zmeny vo svojej štruktúre.

V publikovanej štúdii sa ukázalo, že miera starnutia sa líši nielen podľa dĺžky spánku, ale aj podľa konkrétneho orgánového systému. Proteínové bunky v mozgu vykazovali najnižšie známky biologického starnutia pri spánku trvajúcom presne 7,7 hodiny. Naopak štruktúra mozgu bola najzachovalejšia u jedincov, ktorí venovali nočnému odpočinku len 6,5 hodiny svojho času.

Tento rozdiel ukazuje, že molekulárna obnova orgánov prebieha iným tempom ako udržiavanie ich fyzickej štruktúry v čase. Výsledky výskumu poukazujú aj na rozdiely vo vplyve spánkového režimu medzi rôznymi pohlaviami. Muži vykazovali vyššie hodnoty štrukturálneho starnutia mozgového tkaniva, kým ženy mali vyššie hodnoty starnutia na molekulárnej úrovni.

Dáta tiež potvrdili, že osoby spiace kratšie ako 6 hodín alebo dlhšie ako 8 hodín majú signifikantne vyššie riziko úmrtnosti. Klinicky sa krátky spánok výrazne spája so vznikom neskorej depresie, úzkostných porúch, obezity a cukrovky druhého typu. Ľudia s deficitom spánku trpia tiež vyšším výskytom respiračných ochorení, akými sú astma a tráviace ťažkosti.

Dlhý spánok sa viac viaže na ťažkosti spojené so starnutím mozgu, avšak obidva extrémy zvyšujú celkové zdravotné riziko pacientov. Príliš dlhý odpočinok spúšťa iné biologické mechanizmy vedúce k depresii ako skrátený spánok, čo vyžaduje odlišnú liečbu. 

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Úprava dĺžky spánku na optimálnu úroveň predstavuje dostupný spôsob na spomalenie biologického starnutia celého organizmu.

Zdroj: fastcompany.com foto: ChatGPT