Originálna plávajúca platforma dokáže zabezpečiť pobrežné mestá energiou, vodou aj výpočtovým výkonom

 

KĽÚČOVÉ ZISTENIA:

• Plavidlo dokáže nepretržite zásobovať desiatky tisíc domácností vygenerovanou elektrickou energiou.

• Palubné odsoľovacie systémy denne vyprodukujú 30 miliónov litrov pitnej vody.

• Výstavba jednotky je lacnejšia a rýchlejšia než realizácia podobnej pozemnej infraštruktúry.

Globálna prevádzka centier umelej inteligencie a dopyt po energii inšpirujú konštruktérov k inovatívnym riešeniam umiestneným na vodnej hladine. Spoločnosť Optimal Transit odhalila koncept plávajúceho zariadenia Kraaken, ktoré slúži ako autonómna pobrežná infraštruktúra. Dvojtrupové plavidlá s dĺžkou od 76 do 90 metrov fungujú bez pevného pripojenia k pevnine. Prevádzka týchto lodí nevyžaduje zásobovanie konvenčnými palivami, čím sa chráni oceánske prostredie.

Platformy využívajú systém, ktorý kombinuje tepelnú energiu oceánu s odpadovým teplom z výpočtových serverov. Tento mechanizmus generuje energiu bez tvorby skleníkových plynov. Najväčšia konfigurácia zariadenia dokáže dodávať až 40 megawattov elektrického výkonu prostredníctvom odpojiteľného kábla ku spotrebiteľom. Uvedená kapacita dodanej elektriny postačuje pre trvalé zabezpečenie potrieb 32 000 priľahlých domácností na pobreží.

Na palube zároveň funguje rozsiahly vákuový odsoľovací mechanizmus na priemyselnú úpravu morskej vody. Celý proces prebieha ticho a stabilne napriek pohybu morských vĺn na hladine. Odsoľovací systém dokáže denne vyprodukovať 30 miliónov litrov pitnej vody pre okolité oblasti. Platforma dodáva túto kľúčovú surovinu pre 150 000 obyvateľov v prímorských a ostrovných lokalitách.

Zariadenie si pritom ponecháva 60 megawattov vnútornej kapacity výlučne pre chod vlastného palubného dátového centra. Konštrukčné spojenie vysokorýchlostného dátového toku, vody a elektriny prechádza na breh jedinou spojovacou linkou. Výroba a integrácia stomegawattového plavidla v lodenici stojí podľa dostupných informácií 587 miliónov dolárov. Táto čiastka reprezentuje finančnú úsporu oproti budovaniu pozemnej stanice, kde náklady dosahujú až 1,33 miliardy dolárov.

Nasadenie technológie a jej spustenie trvá vďaka minimalizácii byrokratických procesov približne tri roky. V prípade klasických pozemných projektov zaberie administratívny a stavebný proces šesť až desať rokov. Mobilita lode uľahčuje nasadenie pri obnove dodávok surovín do miest zničených prírodnými katastrofami.

Ďalšou výhodou plavidla je jeho plavebná manévrovateľnosť v prípade nepriaznivých podmienok na mori. Pri hrozbe hurikánu sa celá jednotka dokáže behom niekoľkých hodín odpojiť a vyraziť mimo postihnutú zónu. Rýchlosť plavby s vlastným pohonom dosahuje 29,6 kilometra za hodinu, čo lodi zabezpečí únik pred okom búrky. Plavidlá je možné na mori spájať do väčších zoskupení, ktoré navýšia celkovú produkciu pre zásobovaný región.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Centralizácia výroby energie, pitnej vody a výpočtového výkonu na plavidle uľahčí prežitie v oblastiach postihovaných katastrofami.

Zdroj: interestingengineering.com foto: Optimal Transit