Oxid uhličitý by sa mohol odsávať z atmosféry a použiť na obnovu pobrežia

Aj keď v nasledujúcich rokoch prijmeme prísne oparenia na boj proti zmene podnebia, množstvo CO2, ktoré sme už do atmosféry vypustili, bude aj naďalej prispievať k zvyšovaniu hladiny mora, extrémnym poveternostným podmienkam a pod. Podľa Medzivládneho panela OSN pre zmenu podnebia bude treba investovať do odsávania CO2 z atmosféry, aby sa zabránilo najhorším dosahom na zmenu podnebia. Technológia známa ako zachytávanie uhlíka sa stále vyvíja.

Existuje niekoľko nápadov, ako by sa to dalo urobiť, každý z nich má svoje výhody i nevýhody. Mohli by sme napríklad vysávať CO2 z atmosféry a izolovať ho hlboko v zemi, existujú však obavy, že by odtiaľ mohol unikať. Mohli by sme ho takisto zmeniť na palivo, ale to by v konečnom dôsledku znamenalo, že stále spaľujeme uhlík, takže je to v podstate iba uhlíkovo neutrálny, nie uhlíkovo negatívny proces.

V poslednom čase však vedci zvažujú tretiu možnosť - transformáciu zachyteného CO2 na vápenec (uhličitan vápenatý), ktorý by sa potom dal použiť na široké spektrum aplikácií – od výroby betónu až po obnovu pobrežia. Gaurav Sant, profesor environmentálneho inžinierstva na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, hovorí, že pevnina, o ktorú prídeme v dôsledku zvýšenia hladiny mora, by sa dala skutočne nahradiť vápencom, ktorý získame pri odsávaní CO2 z atmosféry.

Podľa neho by sme mohli získať okolo 100 miliárd ton vápenca, ak premeníme na skalu všetok CO2, ktorý sme emitovali do atmosféry za jeden rok. Na správne využitie vápenca však budeme potrebovať prepracovaný dodávateľský reťazec. Ďalší problém sú náklady na odsávanie CO2 z atmosféry. Priemerné náklady za tonu CO2 by sa pohybovali od 250 dolárov nahor, čo je veľmi optimistický odhad. Sant hovorí, že musíme investovať viac peňazí do výskumu a testovania tejto technológie, aby sme zistili, ako môžeme dostať náklady na prijateľnú úroveň.

Zdroj: digitaltrends.com.