Pandémia Covid-19 ovplyvnila digitálnu gramotnosť takmer 60% ľudí
Inštitút pre verejné otázky (IVO) so svojimi partnermi – spoločnosťami Slovak Telekom a Accenture dnes predstavil výsledky dlhodobého analyticko-monitorovacieho projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku. Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Zámerom tohtoročného projektu bolo zistiť ako prispeli zmeny spô-sobené pandémiou Covid-19 k rozvoju digitálnej gramotnosti dospelých na Slovensku.
V pandemickom období rokov 2020 – 2022 stúpol podiel dospelej digitálne gramotnej populácie – teda tých, ktorí disponujú základnou (užíva-teľskou), pokročilou alebo expertnou úrovňou digitálnych zručností z 81% na 83%. Paralelne s tým klesol podiel digitálne negramotných, teda tých, ktorí nevedia pracovať s počítačmi, internetom, smartfónmi, tabletmi, a pod. z 19% na 17%. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatív-neho výskumu z februára 2022, ktorý sa uskutočnil na výberovej vzorke 1 003 respondentov starších ako 18 rokov.
Väčšina dospelej populácie (58%) pritom deklaruje digitálne zručnosti na základnej užívateľskej úrovni. Ide o bežné činnosti ako je napr. práca s počítačom, smartfónom, tabletom, kancelárskymi aplikáciami, internetom, e-mailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom a pod. Naopak pok-ročilou úrovňou digitálnych zručností (prácou s profesionálnymi aplikáciami a hardvérom napr. v priemysle, administratíve, službách, verejnej správe, pri podnikaní a pod.), disponuje ďalšia skoro štvrtina dospelej populácie (23%). Napokon najvyššiu – expertnú úroveň, dosahujú 2% po-pulácie. Ide najmä o ľudí, ktorí zvládajú špecializované činnosti ako napr. programovanie, analýzu, vývoj, modelovanie, výskum alebo inú tvorivú činnosť pomocou moderných IKT.
Prieskum ďalej ukázal, že za posledné dva roky – teda v čase pandémie Covid-19 – sa situácia v adaptácii obyvateľstva na moderné IKT citeľne nezlepšila. Pomerne vysoko diferencované sú adaptačné schopnosti z hľadiska jednotlivých sociálnych skupín a prostredí. Schopnosť a ochota prispôsobovať sa IKT klesá so stúpajúcim vekom respondentov, ich klesajúcim vzdelaním, klesajúcim sociálnym statusom domácnosti a ekonomic-kou aktivitou respondentov. Dôležité a pomerne pozitívne je však zistenie, že sídelné a najmä regionálne členenie (podľa veľkosti obcí a miest či regiónov) už nediferencuje tak významne ako tomu bolo v minulosti.
„Digitálna ekonomika zásadne ovplyvňuje náš život a požiadavky na úroveň digitálnych zručností ako jednej z podmienok pre uplatnenie sa na pracovnom trhu. Odhaduje sa, že 9 z 10 povolaní budúcnosti bude vyžadovať aspoň základnú úroveň digitálnych zručností a stále rastie podiel tých zamestnaní, kde základná úroveň postačovať nebude. Preto je nevyhnutné investovať či už do vzdelávania mladej generácie alebo celoživotného vzdelávania ľudí v produktívnom veku v oblasti digitálnych zručností. Z výskumu zároveň vyplynulo, že sa potvrdzuje prehlbovanie tzv. digitálnej priepasti v prípade znevýhodnených skupín, ktoré sú v kontexte digitálnej ekonomiky vystavené “dvojitej nevýhode” – jednak nechápu potrebu sa prispôsobovať požiadavkám doby alebo im chýbajú na to možnosti a prostriedky. Vysoké percento z nich sa dokonca odmieta učiť a prispôsobovať IKT. Bez cielenej intervencie môžeme očakávať, že sa táto digitálna priepasť bude ďalej zväčšovať,” konštatuje Alena Kanabová zo spoločnosti Accenture, ktorá je spolu so spoločnosťou Slovak Telekom jedným z dlhoročných partnerov prieskumu.
Hoci v období dvoch rokov pandémie podiel digitálne gramotných významne nestúpol, prieskum potvrdil najmä kvalitatívne zmeny v prostredí digitálne gramotných. Viac ako dve tretiny respondentov totiž tvrdia, že za posledné dva roky sa naučili ovládať nový hardvér, softvér, elektro-nické služby alebo sa zdokonalili v tom, čo nedostatočne ovládali. Až 81% spomedzi týchto respondentov uvádza, že sa zlepšilo v práci s PC alebo prenosným počítačom, 79% so smartfónom alebo tabletom, 73% v používaní elektronických služieb, 69% v používaní bežných aplikácií (kancelárske programy, internetové prehliadače, multimediálne prehrávače, aplikácie na fotky a video, a pod.) a 69% v používaní sociálnych sietí. Na druhej strane, už výrazne menej respondentov (41%) priznáva progres v používaní špecializovaných, resp. profesionálnych aplikácií.
O rozvoj digitálnych zručností sa najväčšmi zaslúžilo samoštúdium a samovzdelávanie, ktoré v období pandémie uplatnilo až 40% opýtaných. Pre ďalších 37% to bola pomoc rodinných príslušníkov a pre 32% pomoc priateľov, známych či susedov – teda najbližšieho sociálneho okolia. Obdobný význam pre takýto rozvoj mala aj pomoc kolegov v práci (28%).
„Výsledky nášho prieskumu ďalej ukázali, že tlak na zlepšovanie digitálnych zručnosti bol v uplynulých dvoch rokoch najmä v réžii pandémie Covid-19. V celkovom pohľade takmer 6 z 10 respondentov priznalo, že ich pandémia prinútila k tomu, aby sa zlepšili, naučili niečo nové či zintenzívnili využívanie IKT. Hoci ide najmä o skupiny s vyššou úrovňou digitálnej gramotnosti a s ľahšou adaptáciou na informačné technológie, nájdeme tu napr. aj ľudí so základným vzdelaním alebo obyvateľov menších obcí. Naopak, (ani) pandémia nedokázala výraznejšie zlepšiť úroveň digitálnych zručností u dôchodcov, nezamestnaných či respondentov z najchudobnejších domácností. Títo ľudia väčšinovo deklarujú, že pandémia ich k prog-resu v tejto oblasti vôbec neprinútila“, uvádza analytik IVO Marián Velšic.
„Kľúčovým faktorom pre takéto zlepšenie sa stala najmä nutnosť využívať široké spektrum elektronických služieb. Napríklad prihlasovanie na očko-vanie a testovanie, získanie a využívanie Covid pasu, komunikácia so sociálnou, zdravotnou poisťovňou, úradom práce či daňovým úradom. Silným hnacím motorom bola tiež nutnosť využívať komerčné elektronické služby ako je internetbanking, nakupovanie cez internet, objednávanie potravín, komunikácia s dodávateľmi energii, poisťovňami či telekomunikačnými operátormi. Napokon významný podiel na posune v digitálnych zručnostiach mala aj nutnosť elektronicky komunikovať s rodinou, blízkymi, priateľmi z dôvodu lockdownu, obmedzení cestovania, cezhraničného pohybu a pod.“, dodáva Velšic.
Najviac „vyťažené“ boli najmä e-služby štátu a verejných inštitúcií, ktoré priamo súviseli s managementom pandémie. Napríklad e-služby na webstránkach NCZI využilo až 67%, webový portál korona.gov.sk 59% či elektronické služby zdravotníckych zariadení − ambulancií lekárov, polikli-ník, nemocníc – 53% opýtaných. V menšej miere už boli využívané e-služby zdravotných poisťovní (31%), samosprávy – obcí, miest, VÚC (27%), sociálnej poisťovne a úradov práce (25%), daňových úradov/finančnej správy (19%). Relatívne najnižší bol záujem o e-služby zamerané na schémy pomoci v cestovnom ruchu, v doprave, v kultúre, atď., ktoré využilo iba 16% respondentov.
„Napriek tomu, že prieskum o digitálnej gramotnosti odhalil mierny nárast digitálnych zručnosti u väčšiny Slovákov, stále je to len posun o malé percento. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že evidujeme citeľný posun v digitalizácii celej spoločnosti. To čo bolo pred dvoma rokmi, respektíve pred vypuknutím pandémie v podstate nepredstaviteľné, aby bolo v online svete, sa za krátky čas pretransformovalo do digitálneho sveta a ukázalo nám, že vďaka globálnej pandémii, sa cely svet prispôsobil a takpovediac zdigitalizoval. Zvýšenou penetráciou digitalizácie do viacerých odvetví vrátane bežných služieb, bude vyvíjaný tlak na zvýšenú digitálnu gramotnosť na rôznorodejšiu skupinu obyvateľstva, pretože viacero doteraz do-stupných služieb, sa postupne bude presúvať práve do online prostredia, v ktorom sa bez základných či pokročilejších digitálnych zručností, jedno-ducho spoločnosť nezaobíde. Snahou spoločnosti by mala byť zvýšená osveta v oblasti vzdelávania digitálnych zručností, aby sa postupne začali znižovať tieto rozdiely na minimum,“ zhodnotila výsledky prieskumu Tatiana Švrčková, manažérka spoločenskej zodpovednosti Slovak Telekom.
Podrobnejšie informácie o výsledkoch prieskumu nájdete vo výskumnej správe na webovej stránke www.ivo.sk v sekcii Aktuality.
