Prečo vždy vidíme rovnakú stranu Mesiaca

Z našej perspektívy na Zemi vidíme vždy rovnakú stranu Mesiaca, čo znamená, že jeho fázy sa síce môžu meniť, no vždy vidíme rovnaké krátery a iné útvary. Charakteristický vzor svetlých vysočín a temného lunárneho mora je k nám obrátený po tisícročia. No prečo vidíme len túto stranu Mesiaca? Vieme, že Zem sa otáča okolo svojej osi, tak prečo nevidíme celý povrch Mesiaca, keďže náš Mesiac robí to isté? Zjednodušene povedané, Mesiac sa otočí raz za 27,3 dňa, čo je približne rovnaký čas, za aký obehne našu planétu. Výsledok je taký, že na Zemi vidíme vždy tú istú stranu Mesiaca.

Ibaže to nie je celkom pravda. Vďaka efektu kmitania, ktorý sa nazýva lunárna librácia, vidíme o niečo väčšiu časť Mesiaca, ako je polovica jeho povrchu. Keby sa Mesiac otáčal rýchlejšie alebo pomalšie ako raz za obežnú dráhu, videli by sme ho celý. Astronomickou rečou hovoríme, že Mesiac je „slapovo viazaný“ na Zem. Možno sa stretnúť aj s výrazom „synchrónna rotácia“, ktorý znamená to isté. Keď Mesiac pred približne 4,5 miliardami rokov vznikol, otáčal sa oveľa rýchlejšie ako dnes.

Zemská gravitácia spôsobuje v našom spolupútnikovi skalnatú slapovú vydutinu, čo znamená, že má skôr tvar citróna ako úhľadnej gule. V ranej histórii Mesiaca, keď sa rýchlo otáčal, sa poloha tejto vydutiny neustále menila a posúvala sa po povrchu podobne ako príliv a odliv v oceánoch. To pôsobilo ako brzda, ktorá postupne spomaľovala rýchlosť rotácie nášho spolupútnika, až kým sa nedostala do rovnováhy s jeho obežnou dobou. V tomto okamihu sa pologuľa otočená k nám zablokovala.

Hoci Mesiac je k nám vždy otočený tou istou stranou, aj pri letmom pohľade zistíte, že nie je noc čo noc rovnako osvetlený. Ide o meniacu sa fázu Mesiaca. Pod fázou rozumieme podiel Slnkom osvetleného Mesiaca viditeľného zo Zeme. Podstatné je uvedomiť si, že hoci z nášho pozorovacieho bodu môže byť osvetlený len zlomok Mesiaca, v každom okamihu je osvetlených celých 50 % Mesiaca. Len ho nie vždy vidíme. Preto astronómovia neradi označujú stranu Mesiaca odvrátenú od nás ako „tmavú stranu“, pretože to nie je vždy pravda. Namiesto toho hovoríme o odvrátenej strane Mesiaca.

Cyklus všetkých fáz Mesiaca (známy aj ako lunácia) prebieha od novu po spln a naopak, pričom prechádza cez polmesiac, štvrťmesiac a gibbus a trvá 29,5 dňa. A hoci Mesiac potrebuje 29,5 dňa na uskutočnenie lunárneho cyklu (obdobie známe ako synodický mesiac), na vykonanie jedného obehu našej planéty (hviezdny mesiac) mu stačí 27,3 dňa. Tento rozdiel vyplýva z toho, že jeden lunárny cyklus je definovaný ako čas, za ktorý sa Mesiac vráti do tej istej fázy, ako ho vidí pozorovateľ na Zemi. Keďže Zem sa sama pohybuje a rúti sa vesmírom po svojej vlastnej dráhe okolo Slnka, Mesiac potrebuje o niečo viac času na to, aby to dobehol a dokončil svoj vlastný obeh. 

Možno sa tiež pýtate, prečo je vzhľadom na to, že Mesiac sa v bode novu nachádza na priamke medzi Zemou a Slnkom, zatmenie Slnka takou vzácnou udalosťou. A prečo nezažijeme zaručene zatmenie Mesiaca v čase splnu. Je to preto, že dráha Mesiaca okolo Zeme je oproti dráhe Zeme okolo Slnka sklonená približne o 5°.

Zdroj: skyatnightmagazine.com.