Prelomový objav v boji proti starnutiu umožní byť zdravý a aktívny aj v pokročilejšom veku

Vedci, ktorí študujú zložitú mechaniku procesu starnutia človeka, urobili objav, ktorý by mohol viesť k predĺženiu obdobia dobrého zdravia v pokročilejšom veku. Výskum uskutočnený na červoch C. elegans (háďatko obyčajné) preukázal, že zlepšenie určitej formy signalizácie mastných kyselín môže výrazne predĺžiť ich život. Výskum viedla doktorka Meng Wangová z Baylor College of Medicine, ktorej práca za posledných sedem rokov sa sústredila na vzťah medzi dlhovekosťou a lyzozómami, čo sú malé vaky nachádzajúce sa v bunkách, ktoré sú zodpovedné za rozklad a likvidáciu odpadových produktov.

Do centra pozornosti vedcov sa dostala úloha, ktorú lyzozómy zohrávajú pri chorobách súvisiacich s vekom, najmä keď začnú zlyhávať. V rámci výskumu funkcie lyzozómov a ich väzieb na starnutie vedci začali odhaľovať samostatnú funkciu týchto centier bunkovej recyklácie, ktorou je oznamovanie správ o stave bunky. Zahŕňa to veci ako hladina glukózy a stresu, ale v Meng Wangová zistila, že sem patria aj špecifické molekuly proti starnutiu.

Výskum z roku 2015 ukázal, že jedna z týchto molekúl sa uvoľňuje z lyzozómov a posiela sa do bunkového jadra, čo malo za následok predĺženie životnosti červov C. elegans. Tieto červy sú cenným nástrojom pre výskumníkov zameriavajúcich sa na starnutie, pretože majú podobný genóm a mnoho bunkových dráh ako ľudia. Štúdie ukázali, že ladenie týchto ciest môže viesť k významnému predĺženiu života červov, čím sa položí základ pre hľadanie terapeutík proti starnutiu u ľudí.

V najnovšej práci Wangová a jej tím opäť študovali signalizáciu pochádzajúcu z lyzozómov a zistili, že dôležitú úlohu zohráva mastná kyselina nazývaná kyselina dihomo-gama-linolová. Keďže ju produkujú lyzozómy, mastná kyselina spúšťa reťazovú reakciu bunkových správ, ktorá predlžuje životnosť C. elegans.  Dôležité je, že vedci potom dokázali zlepšiť signalizáciu mastných kyselín, aby účinne ovládali životnosť červov, ktorú predĺžili z priemerných 17 dní na 20 až 25.

Podľa tímu tieto signály, ktoré umožňujú bunkám „hovoriť“ medzi sebou o starnutí, ukazujú, že molekuly lyzozómov môžu zohrávať významnú úlohu pri koordinácii starnutia v celom organizme. Experimenty na červoch preukázali, že hoci sa signálna molekula vytvárala v tukovom tkanive, prijímali ju aj bunky na iných miestach tela. „Pomáha nám to pochopiť, ako je dlhovekosť regulovaná na úrovni celého organizmu,“ vyjadrila sa Wangová. Cieľom takýchto výskumov nie je predĺžiť ľudský život na stovky rokov, ale skôr to, aby ľudia prežili posledné roky zdravo a aktívne.

Štúdia bola publikovaná v časopise Nature Cell Biology.

Zdroj: newatlas.com.