OSN varuje pred novou hrozbou: AI môže drasticky zhoršiť globálnu nerovnosť
KĽÚČOVÉ ZISTENIA:
-
Umelá inteligencia môže prehĺbiť globálnu nerovnosť.
-
Bohaté krajiny získajú väčšinu výhod z AI.
-
Chudobnejším regiónom chýba infraštruktúra a dáta.
Zatiaľ čo technologickí nadšenci v Silicon Valley oslavujú príchod novej éry umelej inteligencie, Organizácia Spojených národov (OSN) bije na poplach. V najnovšej správe Rozvojového programu OSN (UNDP) sa uvádza, že bez okamžitého a cieleného zásahu môže nástup AI spôsobiť prehĺbenie priepasti medzi bohatými a chudobnými krajinami.
Tento jav, ktorý správa prirovnáva k „veľkej divergencii“ počas priemyselnej revolúcie, hrozí, že ponechá rozvojové krajiny ďaleko za vyspelým svetom, ktorý si monopolizuje výpočtový výkon a know-how.
Správa upozorňuje, že väčšina ziskov z generatívnej AI a automatizácie pravdepodobne skončí v rukách hŕstky bohatých národov a technologických gigantov. Dôvodom nie je len nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v chudobnejších regiónoch, ale predovšetkým absencia základnej infraštruktúry.
Kým v Ázii sú krajiny ako Čína, Japonsko či Singapur pripravené z technológie profitovať, štáty ako Afganistan alebo Mjanmarsko bojujú s nedostatkom stabilných elektrických sietí a internetového pripojenia. Bez týchto základných pilierov je zapojenie sa do „AI ekonomiky“ prakticky nemožné.
Ešte znepokojujúcejší je fakt, že ľudia v znevýhodnených regiónoch sú často „neviditeľní“ pre dáta, na ktorých sa modely umelej inteligencie trénujú. Ak AI systémy neobsahujú dáta o určitých populáciách, výsledné algoritmy budú voči nim zaujaté alebo ich potreby úplne odignorujú.
To môže viesť k diskriminácii pri poskytovaní služieb, zdravotnej starostlivosti alebo finančnej pomoci. Správa zdôrazňuje, že technológia by mala slúžiť ľuďom, nie naopak, a vyzýva k tomu, aby sa pri vývoji AI kládol dôraz na inkluzivitu a nie len na maximalizáciu produktivity a zisku.
OSN preto apeluje na vlády a medzinárodné inštitúcie, aby investovali do digitálnej infraštruktúry a vzdelávania v najmenej rozvinutých krajinách. Cieľom je „demokratizovať prístup k AI“, aby sa stala nástrojom na riešenie globálnych problémov, ako sú chudoba, choroby či klimatické zmeny, namiesto toho, aby slúžila len ako násobič bohatstva pre už aj tak bohaté elity.
Michael Muthukrishna z London School of Economics, hlavný autor správy, pripomína, že technológia sama o sebe nie je riešením – riešením sú ľudia, ktorí ju dokážu využívať spravodlivo. Riziká však nespočívajú len v ekonomickej rovine.
Správa varuje aj pred zneužitím AI na šírenie dezinformácií, kybernetické útoky a deepfake podvody, ktoré môžu destabilizovať krehké demokracie a spoločnosti v rozvojovom svete.
Transparentnosť a globálna regulácia sú preto nevyhnutnými mantinelmi, ktoré musia byť nastavené skôr, než sa digitálna priepasť stane nepreklenuteľnou. Ak sa nám nepodarí tieto medzery uzavrieť, milióny ľudí môžu byť natrvalo vylúčené z modernej globálnej ekonomiky.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ: Nerovnomerná distribúcia prínosov umelej inteligencie hrozí vytvorením novej formy digitálneho kolonializmu, kde technologicky vyspelé krajiny budú dominovať, zatiaľ čo zvyšok sveta stratí možnosť ekonomicky a spoločensky napredovať.
Zdroj: apnews.com foto: depositphotos.com
