Premeniť asteroid na obývateľnú vesmírnu stanicu možno nebude až taký problém
Myšlienka premeniť asteroid na rotujúce vesmírne stanovište existuje už nejaký čas. No zdalo sa, že ide o pomerne vzdialenú technológiu, takže sa tejto koncepcii v priebehu rokov nevenovala veľká pozornosť. Teraz však David W. Jensen, technický pracovník spoločnosti Rockwell Collins, ktorý je už na dôchodku, vydal 65-stranový dokument, ktorý podrobne opisuje ľahko pochopiteľný, relatívne lacný a uskutočniteľný plán na premenu asteroidu na vesmírny biotop.
Dr. Jensen rozdelil diskusiu do troch hlavných kategórií – výber asteroidu, výber štýlu biotopu a stratégia misie, ktorá sa tam má dostať (t. j. aké roboty použiť). Pri výbere asteroidu treba brať do úvahy, z čoho asteroid pozostáva, aká je jeho vzdialenosť od Zeme (t. j. koľko energie treba na jeho dosiahnutie), a jeho celkovú veľkosť.
Po pomerne dôkladnom výbere sa Dr. Jensen rozhodol pre vhodného kandidáta – Atiru. Atira má priemer približne 4,8 km a dokonca má vlastný mesiac – asteroid s priemerom 1 km, ktorý okolo nej tesne obieha. Nie je to najbližší potenciálny asteroid, jeho najbližšie priblíženie bolo zhruba 80-krát väčšie ako vzdialenosť k Mesiacu. Napriek tomu je jeho stabilná dráha v „zlatej zóne“ našej slnečnej sústavy, čo by pomohlo stabilizovať aj teplotu habitatu, na ktorý by sa nakoniec premenil.
Na aký typ biotopu by sa teda mal asteroid premeniť? Dr. Jensen sa pozrel na štyri bežné typy – činku, guľu, valec a torus. Jedným z najkritickejších aspektov je gravitácia, presnejšie „umelá gravitácia“, spôsobená dostredivou silou. No na to, aby sa dosiahla dostredivá sila, stanica sa musí otáčať. Atira už má miernu rotáciu, ale súčasťou vytvorenia vesmírneho habitatu by bolo aj roztočenie asteroidu na primeranú rýchlosť otáčania, ktorá by presne napodobnila gravitáciu, akú by človek pociťoval na Zemi.
Doktor Jensen sa venuje aj množstvu ďalších aspektov pri výbere konkrétneho typu stanice vrátane síl, ktoré by vytváral materiál, z ktorého by bola vyrobená (navrhuje použiť bezvodé sklo ako potenciálny konštrukčný prvok), koľko materiálu musí byť na vonkajšom plášti na ochranu pred radiáciou a mikrometeoritmi a koľko obytného priestoru by sa nachádzalo vo vnútri. Navrhuje pridať do konštrukcie viacero poschodí, čím by sa výrazne zvýšil celkový obytný priestor v celom biotope.
Ako by sme však mohli postaviť takúto obrovskú konštrukciu? Odpoveďou Dr. Jensena sú samoreplikujúce sa roboty. Tretia časť správy podrobne opisuje plán využitia pavúčích robotov a základňovej stanice, ktorá sa dokáže replikovať. Zdôrazňuje, že je dôležité posielať zo Zeme len najpokročilejšie technické komponenty a na stavbu všetkého ostatného – od drvičov skál až po solárne panely – použiť materiály na samotnom asteroide.
Teoreticky to vyzerá ucelene a dáva to zmysel, ale je to trochu ako z iného sveta. Najprv sa pozrime na celkovú hmotnosť – Dr. Jensen navrhuje, že by ste mohli vyslať „zárodočnú“ kapsulu, ktorá by obsahovala štyri pavúčie roboty, základňovú stanicu a dostatok pokročilej elektroniky na zostrojenie ďalších 3000 pavúčích robotov, čo je hmotnosť len okolo 8,6 metrickej tony, čo je oveľa menej, ako je kapacita moderného Falcon Heavy. Po dosiahnutí asteroidu nebude potrebný žiadny ďalší vstup zo Zeme – aspoň teoreticky.
Pokiaľ ide o náklady, Dr. Jensen odhaduje, že program by stál len 4,1 miliardy dolárov. To je oveľa menej ako 93 miliárd dolárov, ktoré NASA plánuje vynaložiť na program Apollo. A výsledkom by bol vesmírny habitat, ktorý by poskytol 1 miliardu štvorcových metrov pôdy, ktorá predtým neexistovala. Celkové náklady na vybudovanie pozemku vo vesmíre sú vo výške 4,10 dolára za štvorcový meter. Ešte pôsobivejší je časový plán – Dr. Jensen odhaduje, že celý projekt výstavby by mohol byť hotový už za 12 rokov.
Dlhšie však potrvá, kým sa biotop naplní vzduchom a vodou a začne sa regulovať jeho teplota. Napriek tomu je to relatívne krátky čas na takýto ambiciózny projekt. Tieto náklady a časový plán sú v rámci úrovne osobného bohatstva miliardárov, ktorí už prejavili záujem o výskum vesmíru (Bezos, Musk). Ak sú nápady doktora Jensena aspoň čiastočne uskutočniteľné (a na prvý pohľad sa zdá, že určite sú), ďalšou veľkou miliardárskou vesmírnou súťažou by mohlo byť zistiť, kto dokáže ako prvý na svete postaviť vesmírny biotop s umelou gravitáciou.
Zdroj: sciencealert.com.
