Prihovor: Back to school
Tradičné obdobie roka spojené s radostno-nervóznymi očakávaniami. Inými zo strany žiakov a študentov, inými zo strany rodičov a učiteľov. A s množstvom nevypovedaných otázok. Bude tento rok dosť peňazí na platy, motivačné odmeny či opravu strechy? Akí budú noví spolužiaci, učitelia? Zmení sa konečne niečo v systéme vzdelávania, aby bolo zmysluplnejšie, zaujímavejšie, kreatívnejšie? Bude to zase iba „nalievareň" nudných faktov alebo sa deti naučia faktom porozumieť, pochopiť ich v súvislostiach, hľadať riešenia? Budú z našich detí iba absolventi škôl s nízkou kredibilitou alebo mladí rozhľadení ľudia s vlastným názorom, kritickým myslením, zaujímajúci sa o svet okolo seba, plní vedomostí, zručností, nadšenia realizovať svoje sny a odhodlania pobiť sa o to so životom? A o ktorých sa pobijú zamestnávatelia ešte pred skončením školy alebo ktorí si založia vlastný megaúspešný startup.
To sú také rozdielne a na míle vzdialené pozície, ktoré nemožno preklenúť nejakou záplatou. Malým príplatkom učiteľom, nasypaním hromady tabletov do škôl či výmenou vyprážaného rezňa v školských jedálňach za hipsterské tofu. Áno, sú to užitočné zmeny, ale nestačí to. Školstvo potrebuje riadny víchor, ktorý nenechá kameň na kameni.
Za posledných 15 rokov sa na pozícii ministra školstva vystriedalo 7 či 8 ministrov, na pôsobenie každého tak pripadá v priemere približne 1,5 roka. Je možné za taký krátky čas a pri súčasnom systéme striedania sa straníckych kandidátov a odmietania všetkého, čo zanechal predchodca, urobiť zasadnú reformu? Bez dohody všetkých politických strán na spoločnej reforme a zachovaní jej kontinuity počas ďalších volebných období asi ťažko. Ak majú politici pred voľbami plné ústa slov, čo všetko zmenia k lepšiemu, nech urobia gesto dobrej vôle a dohodnú sa na spoločnom pláne štrukturálnych zmien, ktoré sa budú realizovať bez ohľadu na to, kto bude aktuálne pri moci. Voliči určite ocenia tých, ktorí sa budú snažiť takúto iniciatívu presadiť a aj realizovať.
Samozrejme, reforma celého systému je nevyhnutná, ale sama osebe nestačí. Dôležité je uvedomiť si nesmiernu dôležitosť vzdelania zo strany všetkých ostatných zainteresovaných - učiteľov, rodičov a žiakov.
Úplne chápem, že je ťažké byť nadšeným, inšpiratívnym a kreatívnym učiteľom, pokiaľ chýba finančné ohodnotenie, ale dá sa to, chce to len riadnu dávku odhodlania, nadšenia a výdrže. Ale dúfajme, že sa nájdu peniaze na skutočne primerané zaplatenie učiteľov.
Učiteľstvo nie je povolanie, ale poslanie a tak by ho mala vnímať celá spoločnosť. Uvedomme si tú obrovskú zodpovednosť a dôležitosť postavenia učiteľa, ktorý minimálne 12 rokov denne formuje osobnosť mladého človeka a vkladá doňho nielen vedomosti a zručnosti, ale často aj charakterové vlastnosti, hodnotový rebríček a životné postoje, s ktorými bude ďalej fungovať celý život. V dobrom aj zlom. Čo sa doňho v škole dostane, s tým sa bude trápiť alebo, naopak, to bude vo svoj prospech využívať celý ďalší život. Preto by sa za katedru mali postaviť tí najlepší, ktorých táto spoločnosť má. A preto by sa postaveniu učiteľa mala vrátiť vážnosť, akú malo kedysi, keď ho vnímali ako intelektuálnu a osobnostnú špičku spoločnosti.
Samozrejme, to nezbavuje rodičov zodpovednosti za výchovu ich detí, ale vzhľadom na pracovné vyťaženie na to nemajú ani toľko času, často ani schopnosti a, žiaľ, ani chuť, trpezlivosť a nervy. Je to smutné, ale je to tak. Preto z detí často vyrastajú samorasty, ktoré verne kopírujú slabšie charakterové vlastnosti svojich rodičov. Áno, treba apelovať na rodičov, aby si uvedomili svoju zodpovednosť a motivovali deti k vzdelávaniu sa a práci na sebe. Ak im to pomôže, nech vnímajú deti ako svoj startup, ako svoju investíciu, ktorá sa im raz vráti, ak sa budú o ňu dobre starať. Alebo naopak, ak ju zanedbajú, takisto sa im to vráti, ale v negatívnom zmysle slova. Žiadnemu rodičovi nemôže byť ľahostajné, ak musí sledovať, ako sa jeho už dospelé, ale stále dieťa trápi so životom, lebo nebolo naň dostatočne dobre pripravené. Žiaľ, niektoré veci sa už nedajú zvrátiť alebo dobehnúť, a ak predsa, tak len veľmi ťažko.
Rovnako tak žiaci a študenti by si mali uvedomiť svoj diel zodpovednosti, veď ide o ich život, o ich budúcnosť. Škola nie je len povinnosť (aj keď je, lebo by ináč do nej ani nešli), ale príležitosť naučiť sa niečo nové, získať vedomosti, zručnosti, skúsenosti, ktoré môžu neskôr využiť. Prváčikom sa to bude asi ťažko vysvetľovať, ale tínedžer by si už mohol uvedomovať, že podľa toho, aké bude mať vzdelanie, si aj bude môcť nájsť primeranú prácu a dostať primerané finančné ohodnotenie. To znamená bývanie, auto, dovolenky a celkový životný komfort vrátane cennej slobody a nezávislosti. Nech teda žiaci a študenti vnímajú vzdelanie opäť ako investíciu do budúcnosti. Ak škola nie je kvalitná, zaujímavá, zmysluplná atď., nech sa vzdelávajú aj mimo nej. To všetko sa im raz vráti. Existuje kopec možností, ako si doplniť vzdelanie a zručnosti, na webe sú celé on-line univerzity, ktoré ponúkajú lekcie a kurzy od výmyslu sveta. Stačí si ich len vyklikať. Okrem toho existuje množstvo nástrojov, aplikácií a iniciatív na podporu vzdelávania aj mimo školy. Či už pre študentov, učiteľov, ale aj rodičov. Otvárame preto v PCR novú rubriku, kde sa budeme tejto oblasti venovať na pravidelnej báze. Chceme tým aspoň v rámci našich možností prispieť k rozvoju a podpore digitálnych zručností a vedomostí. Takže hor' sa, Back to school! J
P.S.: BTW vydali sme šikovnú 150-stranovú príručku pre startupy s názvom Startup4Dummies. Samozrejme, je napriek názvu po slovensky a vďaka partnerom aj zadarmo J. Ak máte záujem, zastavte sa v redakcii po výtlačok. Nájdete v nej praktické rady, na čo si dať pozor, ako sa vyhnúť chybám svojich predchodcov a ako naštartovať úspešný startup.
