SAMSUNG_022024B Advertisement SAMSUNG_022024B Advertisement SAMSUNG_022024B Advertisement

Prihovor: Od digitálnej revolúcie k revolučnej demencii ľudstva

0

Podľa viacerých štúdií sa viac ako 90 % používateľov spolieha na to, že si všetko potrebné dokáže kedykoľvek vygoogliť na webe. Nemusia si nič pamätať a ani sa nesnažia spomenúť si. Vedci varujú, že strata záujmu čokoľvek si zapamätať alebo k tomu svoj mozog nenápadne, ale systematicky viesť môže úplne zlikvidovať schopnosť dlhodobo si udržať akékoľvek informácie v pamäti.

Ľudia prirodzene využívajú web ako akési „rozšírenie mozgu", na čom by nebolo nič zlé, keby nad tým nestrácali kontrolu - a to je práve to, čo sa deje. Akosi sme neboli naučení ani vedení k tomu, aby sme vedome triedili informácie, ktoré okolo nás prúdia, a selektovali tie, ktoré sú nepodstatné, ktoré si môžeme dovoliť zabudnúť, a tie, ktoré by sa nám mohli zísť a ktoré by sme si mali pre každý prípad určite zapamätať. Buď preto, že to patrí k všeobecnému vzdelaniu, prehľadu, ktorý by si mal každý rozvíjať pre vlastný dobrý pocit. Alebo preto, aby v dobrej spoločností nevyzeral ako ignorant, nevzdelanec alebo totálny hlupák, ktorý neovláda základné veci. Alebo pre každý prípad, ak sa ocitneme v divočine bez signálu a potrebujeme rýchlo overiť, ako sa dáva prvá pomoc pri uštipnutí hadom, ako sa prejavuje borelióza a pod. Alebo pre prípad globálnej apokalypsy, ktorá by elektromagnetickým impulzom zničila všetku polovodičovú elektroniku na planéte. V tejto súvislosti si spomínam na jednu poviedku, v ktorej sa hlavný hrdina z našej doby dostal nedopatrením nejakým časopriestorovým tunelom do stredoveku na dvor jedného z dvojice znepriatelených kráľov. A na to, aby si získal priazeň hradného pána, ktorý sa čudnému prišelcovi začal vyhrážať katom, vyhlásil, že vie zostrojiť zázračnú zbraň, ktorá dokáže v jednom okamihu zastreliť sto lukostrelcov nepriateľa a jedným výstrelom rozbúrať hradnú bránu. Alebo udržať mäso zmrazené celé mesiace a v prípade potreby ho za pár minút rozmraziť a upiecť. Či prenášať zvuk či obraz na diaľku, hoci aj na opačný koniec kráľovstva či do toho susedného. Nadšený kráľ vyzval „zázračného" cudzinca, nech teda zostrojí také „zázračné mašinky". Ten začal loviť v pamäti nejaké zvyšky školských vedomosti z oblasti metalurgie, termodynamiky a polovodičovej techniky, ale keďže školu flákal, veľa toho nenalovil. A keďže Google práve nebol poruke, záver poviedky si iste viete domyslieť.

Podobný syndróm sa vynára na povrch aj v prípade navigácie do auta či na prechádzku po meste. Niežeby som obľuboval situácie, keď blúdim v neznámom prostredí a priznávam porážku chlapskej hrdosti pýtaním sa domácich, ale pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné, navigáciu radšej vypínam. Pristihujem sa totiž, že ak sa spoľahnem na navigáciu, podstatne menej vnímam okolitú krajinu, menej si ju užívam a menej si ju pamätám, takže aj nabudúce by som znovu musel siahnuť po digitálnom pomocníkovi. Menej vnímam priestor okolo seba, polohu slnka či orientáciu svetových strán a viem, že práve to sú veci, ktoré by si mal človek prirodzene zachovať, ak sa nechce stratiť na veľkom panelákovom sídlisku či v hlbokej hore bez vyznačených turistických chodníčkov.

Prílišná väzba na technológie má iste množstvo vedľajších viac či menej rizikových efektov - zdravotných, sociálnych, bezpečnostných atď. Medzi tie závažnejšie, o ktorých sa menej hovorí, považujem paradoxne nonstop prístup ku všetkým informáciám, k akémukoľvek obsahu, k možnosti okamžitej komunikácie s kýmkoľvek. Kedykoľvek a kdekoľvek môžeme sledovať telku, pozerať si zábavné videá, filmy, zameškané sitcomy, počúvať hudbu, hovorené slovo, pozerať si statusy kamarátov, zdieľať zaujímavé články, komentáre atď., atď. Pri tom všetkom už nezostáva čas na to, aby bol človek aspoň chvíľu sám. Sám so svojimi myšlienkami, ktoré si treba z času na čas upratať a nájsť vnútorný pokoj, ticho. Sám so svojím vnímaním vlastného tela, dýchania, plynutia času, pocitov, nápadov, zábleskov inšpirácie. Sám s vnímaním okolitého prostredia, ľudí, prírody, predmetov, priestoru. Ľudia majú prirodzenú tendenciu utiekať sa pred realitou a potrebou riešiť vlastné problémy do sveta virtuálnych vzťahov, zábavy, zaujímavostí a riešenia problémov druhých ľudí. Vlastné nepríjemné myšlienky vytesnia iným, menej bolestným a otravným obsahom. A všetky, čo aj krátke chvíle, ktoré sme mali donedávna k dispozícii, sú nenávratne preč. Smartfón či tablet je prvá vec, ktorú ráno berieme do rúk, a posledná, ktorú odkladáme pred spaním. Vyťahujeme ju pri čakaní na autobus, pri jedle či s prepáčením v onej miestnosti. Dôsledky tohto syndrómu nám budú vedci prezentovať pri niektorom ďalšom prieskume.

Aby sme sa zle nerozumeli, nie som proti technologickým vymoženostiam, rôznym digitálnym hračkám a vychytávkam, práve naopak. Ale stále si snažím zachovať odstup, aby ma technológie nepohltili. Možno je to prirodzený inštinkt, možno obava zo straty kontroly, neviem, len tuším, že nie je správne príliš sa spoliehať na technológie a byť s nimi až tak bytostne prepojení.

Ozaj, viete, kedy bolo dobytá Bastila? 14. júla 1789. Neviem prečo, ale pamätám si to. Možno sa mi to raz zíde... :)

Zaujímavé čítanie augustového čísla vám praje

 

Pridať komentár

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať